Beda mestu, ktoré nie je Parížom

Vo veľkom Paríži, nie síce v historickom centre, ale predsa len vo vnútri mesta, je asi šesť blších trhov, miest pre celkom obyčajných domácich i návštevníkov.

Hovorím to preto, lebo to je výrečný obraz o tom, že mesto má slúžiť každému. Mesto má iné poslanie ako vidiek, ale to neznamená, že žije oddelene, skôr sa navzájom prelievajú, a preto majú v Paríži skvelých talentovaných ľudí z vidieka a vidieky majú zástupcov v Paríži, a napojenie na mesto.

Tak sa zo svetového vidieka do Paríža dostal napríklad Štefánik, van Gogh, Sklodowska, Hemingway a iní. Pobudli v Paríži, obohatili sa v ňom a obohatili Paríž, hoci v ňom priamo nezostali, a rozišli sa do vidiekov sveta. Milan Rastislav do Oceánie, Vincent do Provence, Ernst na Kubu, ale zostali s Parížom a Paríž s nimi a tak sa obohacuje svet.

A ešte lepší príklad - aj d'Artagnan prišiel do mesta z vidieka. Našiel si sluhu, Plancheta, rovnako z vidieka. Hoci je to situácia vyfabulovaná umelcom, hovorí o raste mesta, jeden tam prišiel preto, aby bol slávny a šíril aj slávu mesta a koruny, druhý preto, aby poskytoval servis svojmu zamestnávateľovi, ale aj iným. Aby chodil na blšie trhy predávať a nakupovať, aby sa staral o chod mesta, upratoval... Dumas stvoril postavy, ale nie situáciu a pomery. Tak to bolo, a preto je dnes v Paríži rovnako vážená univerzita ako Pompidouovo centrum, ale aj blšie trhy a lacné kaviarničky a obchodíky na Montparnasse.

Nehovorím to len tak, hovorím to preto, lebo by som s mnohými z vás bol rád, keby aj toto mesto zostalo mestom, ktoré má svojich d'Artagnanov a Planchetov, aj spisovateľov, aj maliarov, vedcov.

Aby tu mali miesto aj ľudia, ktorí mesto živia a starajú sa o jeho chod. A aby aj oni mali kde bývať, primerane svojim podmienkam, možnostiam a nárokom. Práve o toto mám totiž obavy. Investori budujú samé luxusné a ešte luxusnejšie bývania, otvárajú sa ešte luxusnejšie butiky... Nedávajú odpoveď na to, kto v nich bude upratovať.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA