Debata o mačiatkach, teda o nás všetkých

Bol som svedkom zaujímavej dišputy, v ktorej sa debatovalo o tom, či je správne uplatňovať vo výchove detí aj trest alebo len láskavosti.

Zaujal ma názor, ktorého autor poslúžil príkladom zo sveta domácich miláčikov - mačka mačence prefacká, fenka šteniatka vyťahá za uši. Bez ujmy na ich fyzickom zdraví a psychickej pohode. Autor tento názor podoprel argumentom - odkiaľ má ten malý a neskúsený tvorček vedieť, čo je dobré a čo nesprávne, keď nevie, aký je rozdiel medzi odmenou a trestom?

Vzápätí mi zišlo na um, že to nie je len o mačiatkach, ale o nás všetkých. A týka sa to v plnej miere aj tohto krásneho mesta. Jeho obyvatelia sú vystavení bezohľadnosti šoférov a stavbárov, nečinnosti všetkých ramien zákona a neschopnosti či neochote svojich poslancov riešiť malé veci všedného života. Potom sa stávajú také veci, že z malej nevšímavosti je devastácia kultúrnej pamiatky alebo obchodnej siete v celej jednej štvrti. Až sa z toho krásneho mesta stáva mesto nekrásne, kde je čoraz ťažšie žiť.

Myslím si, že to je preto, lebo príliš málo ľudí sa pýta na oprávnenosť mačacej facky. Populárnejšie vďaka populárnym časopisom je láskať a tlieskať, kritizovať sa nepustíme, lebo kritika nie je výchova láskou.

Samozrejme, že vo svete dospelých treba výchovu zauchami odmietnuť, rovnako ako je samozrejmé, že treba trvať na tom, aby odmena z verejných prostriedkov bola za veľký čin v prospech verejnosti a nie za narodeniny odmeneného. Najmä keď odmeňujúci majú dosť súkromných prostriedkov na takú gratuláciu.

No zo všetkého najviac treba, aby sa obyvatelia tohto mesta nepozerali len po vlastný prah. Pretože potom to bude stále rovnaké. Nefackajte, máte aj iné prostriedky, ako trestať a odmieňať.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA