Taký je pôvab bývania vo veľkomeste

Zamysleli ste s niekedy nad tým, pre koho vlastne vymýšľajú krížovky a rébusy? Môžem vám povedať, že pre obyvateľov vidieka. Vo veľkomeste ich netreba.

Duševnou rozcvičkou, ktorou kvízy, krížovky a rébusy sú, je pre človeka z väčšieho mesta sám život v ňom. V malom meste a na dedine, kde autobusy chodia presne v dobre známych časoch a kde si starosta nedovolí rozkopať chodník pred občanovou bránou (ak len sám nechce, aby aj jemu niečo rozkopali), sa ľudia pohodlne a včas dostanú domov. A potom, najmä za dlhých zimných večerov, lúštia a hľadajú riešenia.

Občan z mesta má iné rébusy. Ak chodí napríklad pravidelne cez križovatku Špitálskej a Ulice 29. augusta, strávi teraz pri hľadaní alternatívnej trasy toľko času, koľko bežne treba na vyplnenie celého krížovkárskeho časopisu. Časť dvojsmernej ulice, jediný spoj medzi oblasťou Hodžovho námestia a Mlynskými nivami, totiž na pol roka uzavrú. Keď bude občan hotový s týmto riešením, tak bude môcť tipovať, kto a ako mohol o takúto bezočivosť požiadať a kto ju mohol ešte bezočivejšie schváliť, bez ohľadu na občana.

Menej motorizovaní a esteticky naladení občania mesta zasa namiesto lúštenia sudoku uvažujú nad tým, kto a ako mohol dovoliť na stredoveké budovy v centre, so všetkými tými kučierkami, dvojkrídlovými dverami vo vnútri a vysokými stropmi namontovať presklené škatule bez jedinej parádičky, a dokonca aj málo funkčné.

Tí, ktorí nemajú ani auto, ani nadmieru estetického cítenia, ale doma veľkú hladnú famíliu, zase riešia otázku, ako možno trebárs v Ružinove povoľovať rekonštrukcie tak, že sa množstvo obchodov so základnými životnými potrebami zníži na desatinu. Využívajú na to čas diaľkovej turistiky z jedného kraja sídliska na druhý. Je to užitočné, lebo kráčajúc sa krížovka riešiť nedá.

Jeden môj známy býva v meste a celé popoludnie trávi pri hádankárskych časopisoch. To mesto sa však nevolá Bratislava.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA