O veľkosti nehovoria merné jednotky

Centimetre, čísla, litre, počet núl na bankovom konte, to všetko sú len fyzikálne údaje, ktoré nerobia vlastníkov týchto atribútov veľkými, či malými, veľkosť spočíva v inom.

Napadá mi to, keď vidím krásny slogan, ktorý o mojom rodnom meste hovorí, že je to veľké malé mesto. Kiežby bolo, pomyslím si a v hlave sa mi vynorí mýtický aj reálny obraz onoho Veľkého malého muža, ktorý využil všetky svoje schopnosti len pre blaho svojho ľudu. Hoci to bol jeho ľud len adoptívne, lebo on sa nenarodil ako Sioux.

Práve tento príbeh hovorí o tom, aké sú niekedy čísla bezvýznamné. Normálny Západniar mal mať aspoň šesť stôp, Jack ich nemal ani päť. A predsa ho volali Veľkým. Siouxov bolo málo a boli rozprášení a predsa porazili veľkú armádu veľkých, už zjednotených štátov. Nerád sa zaoberám bitkami, hoci aj ony dávajú poučky, chcem len povedať, že merné jednotky prestávajú mať magickú moc celkom, keď ide o tvorbu. Veľkou vecou je napríklad precízna miniatúra na zrnku ryže. Ide o to, aby sa veľké veci používali tam, kde majú miesto.

Povedzme dvaapoltonový achátový recepčný stôl vo veľkom vestibule jedného bizniscentra. Je to na pohľad veľké. Ale už som videl v Trumpovej veži sedemposchodový umelý vodopád, ktorý sa rozbíjal o sedem poschodí drahého talianskeho mramoru. Nepodlomili sa mi kolená ani pred jedným, ani pred druhým obrazom. Keby bol ten vodopád tam, kde ľudia majú smäd, a stôl tam, kde sa čítajú múdre vety, asi by to bolo väčšie. A neovplyvnilo ma ani to, že na Mannhattane žije viac ľudí nielen ako v Bratislave, ale ako na celom Slovensku. Veľký človek je taký, ktorý sa zmestí do svojho saka, ale nepotrebuje pritom paličku z vešiaku, aby si rozšíril ramená.

S vecami je to rovnako. S mestami tiež. Nebudeme veľkí, keď budeme mať najvyššie vežiaky a najviac písacích stolov na meter štvorcový, ale vtedy, keď z tohto mesta pôjdu do sveta len samé dobré veci a keď toto mesto bude lákaťcudzincov preto, že bude pre ľudí. Tým je povedané všetko.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA