Plyn nezdražel, ale aj tak je drahší

Vždy som sa riadila heslom: „Šuster, drž sa kopyta!“ Písala a hovorila som iba o svojej parkete - ochrane spotrebiteľov, a neplietla som sa do problematiky, v ktorej sa nevyznám na sto percent.

Napriek tomu dnes robím výnimku, aj keď riskujem, že ma niektorí odborníci roztrhajú na kusy. O čo pôjde? Nuž napríklad o cene plynu.

SPP sa dušuje, že nemôže inak, ale musí dvíhať ceny, pretože ceny nepustia. Premiér aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa preto vydali na zdanlivo donkichotský boj v záujme domáceho spotrebiteľa.

Plynári pritom nedávno, od 1. januára, už aj tak celkom nenápadne zdvihli ceny plynu pre takmer celé Slovensko o 0,5 percenta. Neveríte?

Bývam v rodinnom dome - vôbec nie nadštandardnom, asi 100 metrov štvorcových úžitkovej plochy - a v zime kúrime na 21 stupňov. Zima v minulom roku bola dosť mierna. Počas neho, aj počas predchádzajúceho roku, sme spálili 6-tisíc kubických metrov plynu. Zatiaľ čo vlani sme mali celkom slušný preplatok, tento rok nás čakal nedoplatok priam závratnej výšky.

Vzhľadom na neveľmi prehľadný formulár vyúčtovania mi trvalo riadne dlho, aby som zistila, o čo ide. Potom mi svitlo, že neplatíme za spotrebované kubíky plynu ako doposiaľ, ale za akési kilowatty energie vyrobené podľa zemepisnej výšky miesta spotreby. V našom konkrétnom prípade to znamenalo navýšenie o 9 metrov kubických, čiže o 0,5 percenta.

Drvivá väčšina všetkých miest, kde sa kúri plynom, je pri prepočtoch na tom podobne ako Bratislava. Zrejme všetci preto pocítili zmenu výpočtu za plyn vo svojich peňaženkách. Podľa desiatok telefonátov so sťažnosťou na vyúčtovanie tepla, či plynu usudzujem, že SPP si musela prísť na svoje zisky, aj keď ústami svojej hovorkyne neustále plače.

A mám nepríjemný dojem, že úrad si to prakticky vôbec nevšimol. Čitatelia našich novín už vedia, že nezvyknem kritizovať pre kritiku, ale mávam v talóne aj návod, ako si pomôcť. Tentoraz však nie je moja rada pre jednotlivého spotrebiteľa. Radím zdanlivo bezradnému premiérovi, ministrovi financií a expertom na dane.

Niekto ma oboznámil so systémom daní v USA. Pri neúmerne vysokých príjmoch je daň až 90 percent. Prepáčte, ale zaryjem do našej „milionárskej“ dane, ktorá postihuje poctivo zarábajúcich ľudí, tých, ktorí zarobia ročne pod milión korún.

Tú považujem za hlúposť a hlavne dôsledok závisti. Zato miliardové zisky právnických aj fyzických osôb by som pokojne zdanila, rovnako ako Američania. Uvedomujem si, že práve som si získala zopár mocných nepriateľov, ale nech mi superboháči odpustia.

Myslia totiž oni niekedy aj na to, že raz budú musieť opustiť tento svet? A myslia si, že si so sebou zoberú všetky tie nákladné hračky v podobe áut, jácht, latifundií, či hodiniek za milióny? Asi ťažko, ale na Slovensko aj tak ešte šľachetnosť bohatých nedorazila.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN