Kto sa chce na Kamzíku napiť, musí aj jesť

Nedá mi neopísať skúsenosť, ktorú sme spolu s našou návštevou z Prahy prežili počas dvoch dní v Bratislave. V piatok 29. augusta sme sa vybrali na televíznu vežu Kamzík, čo si pokladám za povinnosť pri každej návšteve, ktorá je prvý raz v Bratislave - priemerne som tam teda raz za jeden a pol roka.

Mám teda možnosť sledovať aj vývoj služieb jedinečnej bratislavskej atrakcie. Tentoraz nás tam čakalo prekvapenie, možnosť ísť aj do kaviarne.

Po príchode do prázdnej reštaurácie (obsadené asi tri stoly z dvadsiatich) sme sa usadili, a keďže sme nechceli jesť, objednali sme si nápoje s múčnikmi za asi 700 Sk. Keď sme čašníkovi oznámili, že to je všetko, povedal, že nám to neprinesie, lebo sme si neobjednali žiadne jedlo. A preto tam dokonca ani nemôžeme byť. Spýtali sme sa ho, či to myslí vážne. Odpovedal, že áno.

Objednávku sme preto zrušili a absurdne sme si objednali jedno hlavné, to najlacnejšie, jedlo a nechali si ho zabaliť. Zrazu už bolo všetko v poriadku... Škoda, pretože sa mi zdá pritiahnuté za vlasy, aby nás niekto nútil, čo si musím objednať.

Šokujúci zážitok sme sa vybrali zahnať do Starého Mesta, kde sme skončili v Slovenskej reštaurácii na Hviezdoslavovom námestí. Po otvorení jedálneho lístku nám však zamrzol úsmev. Hlavné jedlo za približne 500 Sk plus príloha plus nejaký nápoj. Matematika nepustí, ale aby obed v štandardnej reštaurácii vyšiel na viac ako dvojnásobok priemernej dennej mzdy, to nie je celkom normálne. Naši českí známi poznamenali, že chýba rozptyl jedál od 150 do 700 Sk za jedlo, štart na úrovni 300 Sk za halušky alebo 180 Sk za polievku je skutočne chorý.

Skončili sme v Krušovickej izbe. Štvorstranový jedálny lístok bol z 90 percent zaplnený mäsovými jedlami, väčšinou vyprážanými. Našťastie, čašníčka bola milá a doniesla nám lístok z vedľajšej pizzerie. Známy si vyhliadol grilované koleno, na čo mu čašníčka povedala, že ho robia len v zime. Na otázku, prečo tam je, čašníčka úprimne odvetila, že by sme sa čudovali, koľko jedál je na lístku a pritom ich nerobia - a hneď vymenovala asi šesť.

Nakoniec sme si teda objednali, skôr v podpriemernom prostredí, ale aspoň za priemerné bratislavské ceny. Celkový dojem z prechádzky po Bratislave - skôr rozpačitý a, žiaľ, aj ďalší šíritelia zlej povesti Bratislavy v Prahe.