Cudzinci u nás zažívajú aj Kocúrkovo

Pracovné voľno na Deň ústavy v kombinácií s krásnym počasím a s mojou záľubou o pekné remeselné, umelecko-priemyselné výrobky, ma vytiahli na nádvorie Bratislavského hradu.

Ľudí ako maku z celého Slovenska, veď bol aj Deň otvorených dverí Parlamentu SR. Množstvo nemecky a anglicky hovoriacich turistov sa takisto kochalo na prekrásnych ľudovoumeleckých výrobkoch a nezriedka aj čo-to kúpilo. V duchu som si hovorila, že Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá od 16. augusta nekompromisne kontroluje správnosť duálnych cien (podľa konverzného kurzu 30,126 Sk za jedno euro), by si prišla na svoje.

Jediným ospravedlnením nesprávnych prepočtov je fakt, že stánkari označovali ceny aj v eurách iba kvôli cudzincom - podľa zákona to totiž nemusia robiť. Iste sa už pýtate, čo to mám za divnú tému. Dozviete sa to neskôr.

Zatiaľ, po prvé, mám ťažké srdce na organizátorov celej akcie, ktorá prilákala mraky ľudí, vrátane predajcov nápojov, no súčasne nevedeli na celom veľkom priestranstve zabezpečiť niekoľko prenosných KC kabín. Jediné verejne prístupné štyri kabínky pre ženy (neviem koľko pre mužov) boli totiž až na najvzdialenejšom konci hradného priestoru. Staršie cudzinky, ale aj naše ženy, nadávali jedna radosť.

Po druhé, úplne chýbali pitné fontánky - teda vidieť som jednu videla, ale nebola funkčná. Pritom nebola núdza o detí prosiacich o vodu. O zahasenie smädu sa asi mali postarať len predajcovia piva a kofoly. Najesť sa dalo akurát nejakých na rošte upečených výrobkov, no priznám sa, že cez čakajúcich som sa neprebojovala a preto neviem, čo sa za čo predávalo.

No a a na konci ešte v súčasností dosť bežný jav - cudzinci platiaci eurom boli znechutení. Prečo? Nuž naši finanční géniovia si vymysleli, že v súčasností sa musia zobrazovať ceny v Sk aj v eurách, pričom euro sa prepočítava a zobrazuje podľa konverzného kurzu, ale platí sa podľa platného kurzu, ktorý banky uverejňujú každý deň. A tento kurz je pre cudzincov nevýhodný.

Za posledné dva týždne som zažila veľa trapasov, napríklad v reštauráciach, alebo v predajniach suvenírov. Miernejší cudzinci nechápavo prepočítavajú vrátené peniaze a diskutujú medzi sebou, tí agresívnejší obviňujú personál, že si službu, či tovar predražujú.

Myslím si, že takáto prístup vymyslel chorý mozog. Je ťažko pochopiteľný aj našim spotrebiteľom, ktorí, našťastie, iba niekedy platia eurom. Obyčajný, reklamou denno-denne nemasírovaný, cudzinec si musí naozaj myslieť, že ho čašník oklamal o rozdiel v cene medzi údajom na jedálnom lístku a na účtenke. Čo ostáva dodať? Ktorýsi klasik povedal - na Slovensku je to tak! A iný klasik dodal - zvykajte si! Bohu vďaka, že toto Kocúrkovo sa na Silvestra skončí a my budeme možno chudobní, ale Európania!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN