Bratislavu dusí 150 čiernych skládok
Dva zberné dvory sú na také veľké mesto, ako je Bratislava, katastrofálne málo, a tak sa množia čierne skládky. Likvidácia atypického odpadu sa musí preto vnímať ako verejný prvoradý záujem.
„Každá mestská časť má problémy s divokými skládkami, ale aj s veľkorozmerným odpadom, ktorý obyvatelia aj napriek zákazu ešte stále vykladajú ku kontajnerovým stojiskám, ktoré potom pripomínajú tiež divoké skládky,“ konštatuje hovorkyňa spoločnosti Organizácia a odvoz odpadu (OLO) Margita Tieleschová. Podľa jej informácií počet čiernych skládok v meste prekročil hranicu 150.
Boj s odpadom si vyžaduje dobrú a vyšším zákonom neodporujúcu normu a tiež poriadnu finančnú injekciu. Nemožno akceptovať všeobecný odpor k zriaďovaniu nových zberných dvorov, no treba ich vybrať citlivo, aby nezasahovali do denného života obyvateľov a zároveň by pokryli celé mesto. Pozoruhodné na tomto odpore je napríklad to, že obyvatelia Malého Páleniska roky tolerovali obrovskú čiernu skládku. Keď však OLO priestor bezplatne vyčistilo a začalo sa hovoriť o zbernom dvore, ktorý by nezaťažoval okolie ako čierna skládka, občania začali vehementne protestovať.
Dočasný systém pristavovania veľkokapacitných kontajnerov mestské časti privítali, ale aj ten sa ukázal nedostatočným. Množstvo odpadu rastie podstatne rýchlejšie ako prostriedky, ktoré mesto naň vyčleňuje.
Pritom nejde o komunálny, „kuchynský“, odpad, ale väčšiu časť tvorí rozmerný odpad ako nábytok okná, vane, či nebezpečný odpad - rôzne druhy elektrospotrebičov, chladničky, televízory, práčky, ale aj drobný stavebný odpad.
Tieto odpady nielen hyzdia okolie, ale spôsobujú aj ekologické škody a sú miestom na množenie hlodavcov.
Odvoz netypického odpadu kontajnermi sa zdal riešením. Keď však inšpekcia životného prostredia zistila, že pravidelné pristavovanie kontajnerov je v rozpore s mestským všeobecne záväzným nariadením, OLO muselo pristúpiť k dočasnému variantu. Odlišuje sa tým, že kontajnery nie sú umiestnené na určených miestach trvalo. Aj to sa ukazuje pri raste množstva odpadu ako nedostatočné a odpad prevyšuje kapacitu kontajnera.
Ľudia rozpaky nemajú - nahádžu odpad vedľa neho. Stalo sa už, že odvozná čata musela doslova vykopávať kontajner z hŕby toho, čo sa doň nepomestilo.
Riešením sú teda iba zberné dvory. Niektoré mestské časti majú vlastné, len pre svojich obyvateľov, a preto odmietajú na svojom území celomestské zariadenie.
Vo veľmi krátkom čase však miestne samosprávy budú musieť svoj postoj prehodnotiť a spoločne s magistrátom nájsť vhodné a dostatočné riešenie. Teda vybudovať viac zberných dvorov. Nie je to taká záťaž ako tvrdia ich odporcovia - manipulácia s odpadom na zberných dvoroch je riadená, ide vlastne o separáciu a produkciu druhotných surovín. Pre každý druh odpadu je určený zvláštny veľkokapacitný kontajner a na staré pneumatiky, elektroodpad a batérie sú špeciálne uzamykateľné prístrešky. Nemôže tu vzniknúť situácia aké vídame okolo kontajnerov na sídliskách.
Inak sa nevyhnú tomu, aby ich zaplavili čierne skládky, ktoré tam dovezú nielen domáci, ale aj obyvatelia iných častí mesta.
Gustav Bartovic