Najmladším hrozí samota a depresia

Aj keď šikana na školách v Bratislave nedosahuje celoslovenský priemer, neznamená to, že v metropole je mládež psychicky silnejšia, príčinou je možno všeobecná apatia a nastupujúca uzavretosť do seba.

Vyplýva to z vyhlásenia predstaviteľov psychologických poradní k stavu psychiky detí a mládeže v bratislavskom regióne, ktorí varujú pred depresiou ako možnou „pandémiou národa“. Kľúčovou príčinou môže byť podľa riaditeľa ústavu humanitných štúdií Mirona Zelinu slabý záujem spoločnosti nielen o psychiku mladých ľudí, ale o mladých ľudí všeobecne. „Žiaci a študenti sú vystavení stresom z povinnosti zvládnuť prevahu informácií nad citmi, emóciami a zážitkovým učením,“ konštatuje M. Zelina. Psychológ kritizuje fakt, že v štúdiu stále prevláda takzvané „vzdelávanie“ nad výchovou.

Výrazným faktom, ktorý dokazuje izolovanosť najmladšej generácie, je fakt, že vo veku 10 - 15 rokov až tretina detí z lepšie situovaných rodín trávi každodenne pri počítačových hrách dve hodiny. Žiadnej záujmovej činnosti sa pritom nevenuje až 70 percent detí a študentov. Len každý štvrtý bratislavský stredoškolák prejavuje záujem o veci verejné, kým v iných regiónoch má o politiku záujem 63 percent študentov. Nezáujem o veci okolo seba formuluje v Bratislave aj slabá rodinná väzba. „Problémom súčasnej rodiny je aj to, že až 54 percent rodičov prežíva trvalý alebo častý stres, narastá počet workholikov a otcov, ktorí ani nie deväť minút týždenne hovoria so svojím dieťaťom,“ podčiarkol M. Zelina.

Dôsledky takéhoto psychického stavu detí a mládeže sa prejavujú aj na jej zdraví, 15 percent detí do 18 rokov trpí psychickými poruchami. Rastie počet detí, ktoré pre chronické bolesti hlavy musia navštevovať lekára, rastie počet prípadov sebapoškodzovania, klesá veková hranica pre prvé skúsenosti s alkoholom a fajčením a štyri percentá dospievajúcich trpia bulímiou alebo anorexiou. Nie náhodou je v Bratislave najrozšírenejšou drogou extáza.