Bratislavské Podhradie je možné obnoviť

Tak ako mnohých Bratislavčanov, aj mňa nesmierne mrzí, že rysujúca sa podoba Podhradia nebude mať nič spoločné s Zuckermandlom a Vydricou, ktoré tu stáli pred pol storočím. Najmä v kontexte Bratislavy a jej stratených pamiatok je to obrovská škoda.

V súčasnosti totiž mestá ponúkajú svojim obyvateľom a návštevníkom najmä históriu, ktorá má všade osobitého ducha a atmosféru, a nie železo-betónovo-sklenené škatule, ktorých je všade na tony a všetky sú rovnaké. Za Vydricou dnešných rokov do Bratislavy nepríde ani jeden turista, nikto sa neobzrie po štvrti, aké dnes rastú všade vo svete. Naopak, už len samotný fakt, že si Bratislavčania znovu postavili kus ich historického mesta, by kričal ďaleko do sveta. Ani do Prahy a do Viedne nechodia návštevníci kvôli moderným biznis centrám...

Navyše, ak si architekt Peter Gero z Hamburgu myslí, že „dnešná mladá generácia sa s ňou bude stotožňovať, starším ľuďom to potrvá, pokiaľ sa s tým zmieria“, je jednoducho na veľkom omyle. Mám 22 rokov a poznám vnímanie mojich rovesníkov. Nielen staršia, ale ani mladšia generácia sa s takouto Vydricou nestotožní, pretože to, čo im chýba, je udupaná minulosť Bratislavy a väčšie a významnejšie historické centrum.

Obnoviť Podhradie je možné. Kombinácia technológií 21. storočia, množstva dokumentov zachytávajúcich jeho pôvodný ráz, ako napríklad práca prof. Alfréda Piffla a nespočetných fotografií, nám dáva obrovské možnosti. Dnes, keď máme šancu napraviť zjavne nesprávne rozhodnutia a chyby predošlých generácií a vrátiť Bratislave aspoň časť z jej zašlej krásy, sme svedkami neúcty a arogancie k vlastnej minulosti.

Namiesto toho, aby sme si vzali príklad z mnohých európskych miest, ako napríklad Varšava či Mníchov, ktoré boli de facto znovu postavené po druhej svetovej vojne a ktorých historické centrá sú dnes lákadlá pre turistov. Tak ďaleko, aby sme si aj my dokázali vážiť minulosť svojho mesta, sme zjavne ešte nedospeli.

Aj preto ma mrzí, že žiadny z piatich víťazných návrhov nepočíta s pôvodným „genius loci“ tohto historicky nesmierne cenného územia Bratislavy.

Preto verte či neverte, investori, architekti, radní páni a všetci, ktorí za toto ponesiete zodpovednosť, že aj vás budú ďalšie generácie preklínať presne tak, ako my dnes preklíname generáciu našich starých rodičov za to, že bezcitne pochovali kus jedinečného mesta, ktoré by mohlo tomuto svetu ponúknuť omnoho viac než dnes...

Jakub Ďurinda, Petržalka
LIST ČITATEĽA