Kaštieľ v Rusovciach nemá právoplatného vlastníka
Kaštieľ v Rusovciach, ktorý je už roky nevyužívaný pre majetkovoprávne spory, by podľa mnohých odborníkov i laikov mohol slúžiť širokej verejnosti. Záujem o jeho ovládnutie majú už roky politici, samospráva i súkromníci.
Dlhoročné súdne spory o vlastníctvo kaštieľa Lónayovcov zapríčinili, že tento pôvodne neskoro renesančný skvost Rusoviec sa ničí a jeho osud je neistý. Aj keď sa štát v zastúpení jednotlivých vlád od roku 1995 pasuje do úlohy jeho vlastníka, na túto nehnuteľnosť si robí nároky najmä rád svätého Benedikta.
Podľa najčerstvejších informácií z tlačového odboru úradu vlády „správa zariadení Úradu vlády SR je účastníkom dvoch súdnych konaní ohľadom majetkovoprávnych záležitostí kaštieľa v Rusovciach s rádom svätého Benedikta so sídlom v Komárne (respektíve maďarskou benediktínskou kongregáciou so sídlom v Pannonhalme v Maďarsku)“. Úrad vlády v súčasnosti posudzuje možnosti spoločného postupu s Kanceláriou prezidenta SR a Národnej rady SR pri zrekonštruovaní a využívaní objektu pre tieto tri inštitúcie a ich vedúcich predstaviteľov. Tlačový odbor dodáva, že všetky ďalšie kroky týkajúce sa následného využitia kaštieľa budú predmetom spoločnej dohody po usporiadaní majetkovo-právnych sporov. A kedy budú spory uzatvorené, nevie dnes odhadnúť nikto.
O kaštieľ nejaví záujem len štát, ale dlhodobo aj rusovská samospráva, ktorá ho chce získať pod svoju správu. Tieto snahy boli podľa starostu Rusoviec Dušana Antoša neúspešné práve kvôli súdnym sporom. Starosta si netrúfa odhadnúť, kedy by sa mohli vlastnícke vzťahy vyjasniť.
Kronikár Rusoviec Jozef Mallinerits si myslí, že v súvislosti so zmenenými podmienkami a vzhľadom na medzinárodné právo má rád benediktínov šancu v súdnom spore o kaštieľ uspieť. O kaštieľ je podľa neho dosť záujemcov s rôznymi záujmami, čo je podľa neho hlavným problémom budúceho využitia kaštieľa. História, počnúc Gerulatou, cez prírodu a tradície, predurčujú Rusovce na rozvíjanie turizmu.
Značná devastácia kaštieľa sa podľa J. Mallineritsa udiala v roku 1986, keď zo žrebčína pri kaštieli vzniklo sídlo SĽUK. „Kaštieľ je dnes v takom stave, že potrebuje minimálne miliardu,“ uviedol kronikár Rusoviec na margo nákladov na opravu tejto nehnuteľnosti. Ako pozitívum označil snahy a zámery Slovenskej národnej galérie začiatkom 90. rokov. Keď SNG chvíľu kaštieľ spravovala, snažila sa napríklad umiestniť výstavy a prezentácie rôznych umeleckých diel práve do tohto prostredia.
J. Mallinerits vyjadril ľútosť nad tým, že v rámci kaštieľa zaniklo aj vzácne zázemie záhradníctva, ktoré k nemu neodmysliteľne patrilo. Takisto sa nezachovali originálne historické žrebčíny, ktoré mohli byť dnes pýchou tohto zariadenia.
(rob)FOTO - Oto Limpus