Pre archeológov v Bratislave je to úrodný rok

Aj keď dôvody na začatie vykopávok v Bratislave v posledných mesiacoch neboli vždy rovnaké, už predbežné výsledky napovedajú, že výsledky sú podobné - bohatá úroda.

K najvážnejším patria výsledky zo záhrady Kostola klarisiek. Trochu to pripomína príbeh Tróje, znalci tušili, že tam je významný dôkaz o hlbokých dejinách mesta, len ho bolo treba odhaliť. Ten dôkaz, pevnostný val dôležitého a mocného mesta, tam bol. Posunul históriu Bratislavy o tisíc rokov hlbšie.

Vykopávky v Aponnyiho dome boli rutinným prieskumom pred rekonštrukciou kúrie, tiež posunuli dejiny hlbšie a spresnili obraz stredovekého mesta. Podobne prieskum pred rekonštrukciou na Hlavnom námestí poskytol pestrý materiál. A napokon je tu Vydrica s vykopávkami, ktorým predchádzalo viac ako tušenie.

„Existovali náznaky, že v tomto priestore budú dôležité nálezy,“ hovorí Tatiana Štefanovičová zo Slovenského archeologického a historického inštitútu. „Už v minulosti sme na jednej z parciel v tomto priestore odokryli pohrebisko, kde sme našli hroty šípov zapichnuté v lebkách keltských bojovníkov,“ dodáva s tým, že výskumníci veria v to, že Vydrica prispeje k potvrdeniu významu Bratislavy v časoch, keď sa Rím ešte len pripravoval expandovať za Dunaj.

V tomto priestore je dôležitý (a nemal by zaniknúť pri informáciách o nových objavoch) objekt Vodnej veže. Patrí síce k staršiemu prieskumu a je reštaurovaný v podobe, akú nepoznali ani obyvatelia Podhradia, ale vypovedá o dôležitosti bratislavského brodu cez Dunaj.

Lenže súčasné vykopávky pod Hradom majú pre Bratislavčanov inú príchuť. Mnohí z nich sa pamätajú na časy, keď bolo Podhradie súčasťou mesta a nie bezvýznamnou - veď tvorilo samostatný mestský obvod, v ktorom bývalo okolo dvadsať percent obyvateľov.

„Čakáme, čo prinesie plošný výskum,“ hovorí profesorka Štafanovičová. „Nestihneme preskúmať celú obrovskú plochu, ale zameriame sa na miesta, kde sa dajú čakať dôležité nálezy. Zatiaľ sa odokrýva novovek a stredovek, našli sme aj včasne stredoveký objekt a pod ním stopy po staršom osídlení.“

Podľa T. Štefanovičovej intenzívne skúmanie keltskej prítomnosti je ešte len predo dvermi. Nedávne archeologické nálezy na viacerých miestach mesta priniesli hrnčiarske pece z daného obdobia alebo mincovňu na Panskej ulici. Kelti síce poznali písmo, svedčia o tom aj ich mince s nápismi latinkou (niektoré z nápisov ešte môžu historikov prekvapiť), nezanechali však za sebou písomnosti.

Tatiana Štefanovičová nebagatelizuje ani poznatky z novšieho obdobia, ktoré Vydrica prinesie. Najväčší rozkvet Bratislava zaznamenala ako sídlo cisárov, menovite za Márie Terézie, jej meno prevzalo napokon aj Podhradie. „Úplne zamerané všetko ešte nie je, ale určite ten obraz dokompletizujeme,“ sľubuje historička.