Petržalka sa mení na eldorádo stavebníkov, kde sa nerešpektujú žiadne pravidlá hry

Donedávna všestranne zaznávaná Petržalka sa stáva eldorádom stavebníkov a na svet sa tak pýtajú schválenia i realizácie rôznych stavieb, ktoré však odhaľujú aj nekoncepčnosť či až škodlivosť niektorých súvisiacich konaní orgánov mestskej časti Petržalka.

Ako architektovi i urbanistovi a obyvateľovi Petržalky mi preto nedá neupozorniť spoluobčanov na niektoré pozoruhodné skutočnosti v riadení územného rozvoja Petržalky i v súvisiacom nakladaní s verejným majetkom a prostriedkami.

Od čias skončenia socialistickej výstavby Petržalky sa v severojužnom smere jej celým stredom tiahne nezrealizovaný koridor plánovanej mestskej triedy s trasou metra (rýchlodráhy či dnes už električky). Z hľadiska potrieb urbanistického dobudovania i dotvorenia Petržalky je tento koridor jej nepochybne najdôležitejším územím. Potvrdzuje to aj platný územný plán Bratislavy (aktualizácia 1993), ktorý zachoval danú koncepciu a tento koridor zaraďuje medzi ťažiskové mestotvorné priestory ako „mestotvornú radiálu so sústredením každodenného spoločenského života“. Všetko však môže dopadnúť úplne inak.

KAUFLAND V ROZPORE S ÚZEMNÝM PLÁNOM

Dokazuje to aj aktuálna kauza navrhovaného supermarketu Kaufland pri Chorvátskom ramene, kde Krajský úrad v Bratislave zrušil územné rozhodnutie o umiestnení tejto stavby (viď Bratislavské noviny 18/2003) pre rozpor so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Vážnejší problém je však niekde inde. Tento druh halových stavieb je v kultúrnom svete typický pre okraje miest alebo prímestské nákupné komplexy. Jej odsúhlasenie zo strany MČ Petržalka v danej lokalite v rámci dlhodobo plánovanej mestskej triedy, ktorá má vniesť do sídliskovej Petržalky aj mestskosť a život, preto považujem za vážny rozpor s platným územným plánom. Toto odsúhlasenie je však aj v rozpore so schválenou urbanistickou štúdiou Chorvátske rameno-Zrkadlový háj (načo si ju mestská časť obstarávala?), ktorá na mieste daného jednopodlažného supermarketu uvažuje s obchodným domom, ktorý má mať dve podzemné a tri nadzemné podlažia. Stačí si predstaviť, ako by pôsobila Krížna ulica v prípade jej obstavania jednopodlažnými objektmi obklopenými parkoviskami a hneď vieme, ako „mestsky“ by vyzerala petržalská mestská trieda.

V súvislosti s uvádzanou mestskou triedou sa však petržalská samospráva „blysla“ už aj vlani, keď v jej severnejšej časti podporila zámer na výstavbu urbanisticky i funkčne úplne nevhodnej zástavby (v centre Petržalky by tak mala byť aj športová hala pre 15 tisíc divákov) a na jej účely aj nevýhodne prenajala príslušné rozsiahle pozemky (zatiaľ prakticky zadarmo).

NA TRÁVNIK SA PENIAZE NAŠLI, NA INÉ VECI NIE

O ignorovaní potrieb či priorít Petržalky svedčí aj budovanie „petržalskej pešej zóny“ či „petržalského korza“, ako sa pompézne nazýva chodník, ktorý sa v súčasnosti realizuje medzi petržalskou železničnou stanicou a areálom Incheba. Na tento samoúčelný nový chodník (o jeho celkovej zúfalej úrovni teraz nehovoriac) prostriedky sú (hoci pôvodný mohol ešte dlho dobre slúžiť), na súvisiace bezkolízne prekonanie nebezpečnej Panónskej cesty pri Daňovom úrade a úplné mimoúrovňové pešie prepojenie s petržalskou železničnou stanicou však už nie.

Pozoruhodný je aj umelý trávnik, ktorý podľa správy z tlače chce mestská časť Petržalka vybudovať za 15 miliónov korún na neznámom futbalovom ihrisku (mestská časť žiadne nevlastní). Vie pritom len to, že si na to vezme úver a že na Slovensku existuje údajne len jeden dodávateľ (čo nie je pravda), takže sa nebude konať obvyklé verejné obstarávanie. Azda netreba rozvádzať, že potrebnejšie a účelnejšie by uvedené prostriedky mohli byť investované do obnovy zdevastovaných športovísk v areáloch petržalských základných škôl, ktoré by slúžili aj širokej verejnosti.

Na záver tohto malého exkurzu uvediem kuriozitu, ktorá veľavravne dokresľuje už uvedené petržalské „drobnosti“. Tribúna (s betónovými základmi a zčasti murovaná), ktorá pri príležitosti návštevy pápeža vyrástla pod oknami petržalského miestneho úradu, bola uskutočnená bez stavebného povolenia.

Peter Majchrák, Petržalka
(autor je architekt)
LIST ČITATEĽA