Premostenie galérie by malo nahradiť niečo, s čím sa stotožní väčšina Bratislavčanov

Diskusia o budúcnosti nefunkčného premostenia Slovenskej národnej galérie pokračuje aj v tomto novinovom vydaní. Tentoraz sme oslovili ministerstvo kultúry, pamiatkarov, architektov, historikov, ale aj predstaviteľa bratislavskej samosprávy.

MINISTERSTVO KULTÚRY SA SPOLIEHA NA ODBORNÍKOV

Stanovisko ministerstva kultúry nám poskytol hovorca ministerstva Juraj PUCHÝ. „Na túto tému stále pokračuje odborná diskusia, kde sa preberajú rôzne alternatívy riešenia. Ako najprijateľnejšia alternatíva sa zatiaľ javí ponechať premostenie SNG. Touto otázkou sa nedávno zaoberalo aj kolégium ministra kultúry. Odporučilo ministerstvu, aby sa celý objekt nielen zrekonštruoval, ale aby sa prebudovala tak, aby čo najefektívnejšie plnil svoj účel. Aby teda nešlo len o odstránenie havarijného stavu, zatekania a podobne, ale aby došlo k sfunkčneniu premostenia, resp. celej budovy. O tom, ako sa to bude konkrétne riešiť, o tom sa ešte stále diskutuje,“ uviedol hovorca ministerstva kultúry. Väčšina Bratislavčanov, ktorí na túto diskusiu reagujú, však žiadajú odstránenie plechového premostenia galérie. Bude sa teda pri rozhodovaní o ďalšom postupe brať do úvahy aj názor laickej verejnosti? Hovorca J Puchý k tomu povedal: „Určite rozhodujúci bude názor odborníkov, ktorí sú zatiaľ skeptickí k tomu, aby sa to premostenie mohlo zbúrať. Jednak by to bolo finančne veľmi náročné, čo si asi nebudeme môcť dovoliť, a jednak to vyjadruje aj isté obdobie architektúry na Slovensku.“

PREMOSTENIE TREBA ZBÚRAŤ A GALÉRIU POĽUDŠŤIŤ

Z originálnej barokovej stavby Vodných kasární (po prvej svetovej vojne Štefánikových kasární) ostalo po prestavbe v 70. rokoch len torzo. Aj to pozostáva len z obvodových múrov, lebo vtedy všetky vnútorné konštrukcie zničili, zmenili dokonca aj konštrukciu, tvar a krytinu strechy. Prestavaná moderná južná časť rozhodne historickú ani výtvarnú hodnotu objektu nezvýšila. Ľutujem, že obnova pôvodného objektu v pôvodnom rozsahu spred roku 1940 už nie je možná.

Keby som mal tú moc, ktorú nemám, dal by som bez ďalších obštrukcií prístavbu Slovenskej národnej galérie, tzv. „premostenie“, zbúrať. Chápem však stanovisko riaditeľky SNG, ktorá sa obáva, že by galéria prišla o potrebné skladovacie a výstavné priestory. „Moderné“ južné krídlo, ktoré je kameňom úrazu, možno však upraviť, prestavať, poľudštiť. Príkladov by sme našli v Európe viac ako dosť.

Pôvodná budova mala tri nadzemné podlažia a sedemnásť okenných osí. V strede prízemia bol portál, nad stredným trojosovým rizalitom trojuholníkový štít. Viem si predstaviť, že by sa z terajšej dostavby odstránili nad chodník prečnievajúce útvary pripomínajúce harmoniku či lampión, ale ponechala by sa oceľová nosná konštrukcia. Prízemie pod „premostením“ by sa v uličnej čiare (spojnici fasád susedných domov) doplnilo arkádou z klasického stavebného materiálu, ktorá by umožňovala priehľad do nádvoria. Z nádvoria by sa odstránila betónová „vaňa“ ktorá ho znižuje, ako aj nevhodná zeleň, najmä vysoké stromy. Dvor by sa musel znížiť na pôvodnú úroveň, aby sa baroková arkádová architektúra mohla uplatniť vo svojej pôvodnej výške.

Nad arkádou pri ulici by asi nemohla byť fasáda s oknami, lebo výstavné priestory nemôžu byť z južnej strany presvetlené prirodzeným svetlom. Odstrašujúci príklad Reduty s originálnymi oknami zafarbenými zvonku olejovou farbou by sa nemal zopakovať. Mohla by tam však vzniknúť plocha (až do výšky podstrešných ríms susedných domov), ktorá by sa stala nosičom pre rozmerné umelecké dielo. Stred fasády by mohol byť zdôraznený trojuholníkovým štítom nad troma strednými otvormi arkády. Strecha by bola pokrytá pálenou škridlou. Hoci by nové priečelie bolo o podlažie vyššie ako pôvodné (na ktoré sa už skoro nikto nepamätá), riešenie by nebolo o nič horšie než nadstavby domov na blízkom Hviezdoslavovom námestí. Budova by dokonca mohla vystúpiť o šírku chodníka k Dunaju a nové priečelie by mohlo prekryť chodník tak, že by bola navrhovaná arkáda po celej svojej dĺžke pre chodcov priechodná. Slovenská národná galéria by tak mohla ešte získať ďalšie využiteľné priestory v dnes špinavých zákutiach s úbohými rastlinami pod prístavbou a v podlažiach nad arkádou.

Požiadal by som bratislavského rodáka Christiana Ludwiga Attersee, ktorý patrí k trom najslávnejším žijúcim rakúskym maliarom, aby plochu navrhovanej fasády dotvoril svojím umeleckým dielom. Určite by to dopadlo lepšie než terajšie riešenie. Majster Attersee má s veľkoplošnými dielami na fasádach skúsenosť. Možno by rád svoje umenie uplatnil aj na pôde svojho rodného mesta.

Štefan Holčík, riaditeľ Archeologického múzea SNM

JE TO TREBA ZVÁŽIŤ DÔKLADNE VOPRED

Architektúra vodných kasární prešla viacerými radiálnymi zmenami, ktoré zásadne zmenili vzhľad a charakter kultúrnej pamiatky, chránenej od roku 1963 už v čiastočne torzovitom stave. Dnes je táto budova navyše v pamiatkovej zóne vyhlásenej v roku 1992. Z hľadiska pamiatkovej starostlivosti sú teda dané základné mantinely na ochranu vyplývajúce zo zákona SNR 27/87 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

Prístavba v 70. rokoch riešila akútny nedostatok priestoru Slovenskej národnej galérie. Jej vhodnosť či nevhodnosť vo vzťahu k hodnotám kultúrnej pamiatky sa mala zásadne posudzovať v období zámeru a prípravy tejto akcie.

Z hľadiska všeobecných prístupov k ochrane kultúrneho dedičstva je totiž aj status quo, čiže premostenie, jeho súčasťou, bez ohľadu na dobu, ideológiu, s ktorou je tá ktorá stavba spájaná... Podotýkame, že zbúranie si vyžiada aj doriešenie otázky: čo potom? Vzhľadom na neblahé skúsenosti je treba zvažovať dôkladne VOPRED. Nie sme totiž tej mienky, že potrebné budovať v Bratislave ďalšie tzv. repliky.

Dnes stojí SNG v podstate po 30 rokoch znovu pred problémom nedostatku priestorov a akákoľvek sanácia či asanácia „premostenia“ len mierne časovo odsunie otázku kapacitného zabezpečenia priestorov vrcholnej štátnej inštitúcie, ktorou je SNG. Otázka ďalšieho postupu teda nie je otázkou len pamiatkovej starostlivosti, ale v prvom rade vôle riešiť základné smerovanie kultúrnej politiky štátu v tejto oblasti.

Ing. arch. Viera Dvořáková,
vedúca odboru ochrany pamiatok, Pamiatkový ústav Bratislava

NAHRADIŤ NIEČÍM, S ČÍM SA VEREJNOSŤ STOTOŽNÍ

Bratislava, žiaľ, z obdobia socialistického plánovania zdedila viacero budov, ktoré sú predmetom oprávnenej kritiky z hľadiska ich zásahu do urbanizmu mesta, ako aj z hľadiska ich konkrétneho vyjadrenia vo forme architektúry. Niektoré z nich sú dokonca veľkými technickými dielami (napr. Nový most), ich negatívny zásah do organizmu mesta je však neodškriepiteľný.

Mojím právom však nie je robiť sudcu nad minulosťou. Navyše, architektúra nie je exaktnou disciplínou, oveľa bližšie má k umeniu a k provokovaniu estetického cítenia, ktoré môže byť u každej individuality iné, jedinečné.

Aj preto sa pri názore na kontroverznú prístavbu Slovenskej národnej galérie obmedzím na konštatovanie, ktoré je pre mňa ako komunálneho politika v tejto chvíli najpodstatnejšie: budova prístavby je nefunkčná. Nás všetkých by stálo obrovské peniaze, ak by sme sa mali pokúsiť ju zrekonštruovať tak, aby plnohodnotne spĺňala svoju funkciu. Jednoznačne sa prihováram za jej asanáciu a nahradenie niečím, s čím bude schopná sa stotožniť veľká väčšina bratislavskej a slovenskej verejnosti. Medzitým rezortu kultúry prináleží riešiť problém, kde umiestniť umelecké diela, ktoré doteraz hostila budova prístavby.

Andrej Ďurkovský, starosta Starého Mesta

BUDOVA GALÉRIE MÁ BYŤ VÝTVARNÝM DIELOM

Uzatvorením časti výstavných priestorov SNG (premostenia), ktoré uzatvára blok bývalých Vodných kasární, sa začala diskusia ako ďalej? Diskusia, ktorá sa mala uskutočniť už pred mnohými rokmi, pretože je to problém dávno známy. Opäť sa raz potvrdilo, že vieme len hasiť, nevieme problémom predchádzať. Prvá diskusia, ktorá sa uskutočnila na pôde SNG, ukázala, že vedenie galérie podporuje zachovanie terajšieho stavu vychádzajúc z fiktívnych predstáv, že rekonštrukcia bude stáť menej a nová stavba viac. Názor, že objekt treba zachovať, vyslovila aj časť prítomných výtvarníkov, kunsthistorikov a architektov. Argumenty, ktorými podopierali tento názor, sú však veľmi vágne. Tvrdenia typu, že nová galéria by bola „určite“ drahšia, že to prinesie neprekonateľné problémy pri rozoberaní existujúcej konštrukcie, že je to „obrazoborectvo“, ktoré sa na začiatku 21. storočia nepatrí, že dôvodom pre odstránenie existujúceho objektu je iba to, že je to symbol socializmu, že je to vlastne dobrá architektúra, že je to príklad „alternatívnej moderny“ alebo že je to už skoro kultúrna pamiatka, sú pre mňa osobne nepresvedčivé, neprijateľné.

Za najdôležitejšie považujem, že je to objekt, ktorý funguje zle, v ktorom je množstvo ťažko odstrániteľných chýb, ktoré sa ťažko dajú napraviť aj za veľa peňazí. Som presvedčený, že každá koruna vložená do riešenia čiastkového problému je len odkladaním definitívneho riešenia a zbytočným vyhadzovaním peňazí. Depozity, ktoré kedykoľvek môže zatopiť veľká povodeň, chýbajúce primerané vstupné priestory, zlé schodištia, otázna konštrukcia, a samozrejme, agresivita výrazu, ktorá návštevníka skôr odrádza ako priťahuje, sú veľmi zásadné problémy. Dnes je však prvoradé, aby sa urobili seriózne štúdie, ktoré umožnia porovnať základné možné varianty, ich výhody a nevýhody a až potom objektívne a definitívne rozhodnúť.

Osobne sa prikláňam k rozobratiu existujúceho objektu premostenia. Som presvedčený, že na takéto riešenia musia nájsť zodpovední odvahu. Sám som bránil mnohé moderné architektúry pred ich zbúraním či nevhodnými zásahmi do nich. Boli to však vždy dobré architektúry. V tomto prípade som presvedčený, že je to zlá architektúra. Budova Slovenskej národnej galérie by sama osebe mala byť výtvarným dielom. Spomeňme si na niektoré príklady vo svete - Guggenheim v New Yorku, MOMA v Los Angeles, Sainsbury Wing v Londýne, Hirshorn vo Washingtone, príklady nových galérií a múzeí v Bonne, Frankfurte, Štokholme, Helsinkách atď.

Slovensko a Bratislava majú nepochybne architektonický potenciál na to, aby sme sa vedeli s týmto problémom dôstojne vyrovnať, aby to bolo obohatenia Bratislavy a reprezentácia Slovenska, jeho architektúry a kultúry.

prof. Štefan Šlachta, bývalý rektor VŠMU