Pri budovaní obchvatu pri Jarovskom ramene sa podľa aktivistu používa aj stavebný odpad

Zdroj: Matúš Husár

Pri budovaní bratislavského obchvatu v okolí Jarovského ramena sa používa aj stavebný odpad, ktorý sa následne zakrýva zeminou z neznámeho zdroja. Upozorňuje na to občiansky aktivista Miroslav Dragun, podľa ktorého tak existuje hrozba kontaminácie podzemných vôd a blízkeho vodárenského zdroja Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď.

Z toho dôvodu podal minulý týždeň podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP), políciu, dotknuté stavebné úrady či Okresný úrad v Bratislave.

Aktivista tvrdí, že nie je známe, odkiaľ pochádza zemina určená na zakrytie stavebného odpadu. „Kontaminovaná totiž môže byť rôznymi látkami, ktoré sa používajú na hnojenie poľnohospodárskej pôdy. To môže znamenať kontamináciu podzemných vôd a blízkeho vodárenského zdroja, ktorý zásobuje viac ako polovicu Bratislavy pitnou vodou,“ povedal Dragun, ktorý ma k dispozícii aj fotodokumentáciu. Podľa neho je aj otázne, čo sa stane so zeminou a stavebným odpadom po skončení stavby. Staviteľ má totiž podľa jeho slov povinnosť po skončení prác tento materiál vyťažiť a odviezť preč. „Štandardom pri stavbe takýchto objektov na vode je, že sa používa štrkový základ, ktorý sa dá bezproblémovo po skončení stavby vyťažiť, odviezť a použiť opäť na stavbu,“ skonštatoval.

Jeho podnet na úrady a políciu sa týka aj podozrenia, že z areálu bývalej autobusovej stanice na Mlynských nivách v Bratislave sa vyváža kontaminovaná zemina na úsek stavby diaľnice D4-Podunajské Biskupice, Ivanka pri Dunaji. SIŽP uviedla, že vzhľadom na závažnosť prípadu sa bude týmito skutočnosťami intenzívne zaoberať aj v súčinnosti s políciou. Tento podnet riešili aj vedenie a dozorná rada Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) a obrátili sa s ním na SIŽP.

Developer HB Reavis, ktorý na mieste zbúranej autobusovej stanice buduje nový terminál, povedal, že spolupracuje výhradne s certifikovanými dodávateľmi. „Môžeme garantovať, že pri realizácii projektov postupujeme v súlade s platnou legislatívou a industriálnu záťaž riešime maximálne zodpovedne,“ povedala hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová. Do dekontaminácie podložia v území podľa nej doteraz investovali viac ako 16,5 milióna eur.

O tom, či je alebo nie je pôda kontaminovaná, rozhoduje podľa developera už počas realizácie projektu odborný geologický dohľad. Znečistená výkopová zemina je odvezená do recyklačného zariadenia na úpravu. Zemina, ktorá nie je znečistená a bola klasifikovaná ako použiteľný materiál, sa využíva pri budovaní rýchlostných ciest. Konzorcium, ktoré diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 stavia, na otázky doteraz neodpovedalo.

(TASR)