• Výstavba
  • 28.07.2017 17:15

Autá z centra mesta dostanú len záchytné parkoviská a parkovacie domy! Kde by mohli vzniknúť?

0 0
Zdroj: Peter Žalman

Parkovanie v centre je jeden z najväčších problémov nášho hlavného mesta. Architekt Peter Žalman zverejnil svoj celkom zaujímavý pohľad na to, ako by sa mohla situácia s autami zmeniť aspoň trocha k lepšiemu...

Od roku 1990 bolo zrealizovaných množstvo nových parkovísk pod zemou, najmä pod novovybudovanými objektmi s približnou kapacitou 2000 miest. Je jasné, že tento počet  ani zďaleka nepostačuje a návštevníci nášho hlavného mesta naďalej parkujú na všetkých možných aj nemožných miestach na teréne či chodníkoch.

Podľa architekta by bola riešením taká kombinácia krokov, ktorá by viedla k obmedzeniu parkovania v centre najmä na povrchu, čím by sa uvoľnil parter, ulice pre peších a došlo aj k určitej revitalizácii verejných priestorov. Kde by však v takom prípade autá parkovali? Architekt Peter Žalman vo svojej štúdii vymenoval desať miest v rámci Bratislavy, kde by sa mohli postaviť parkovacie domy alebo vybudovať parkoviská a to aj v zastavanom území, pretože každý človek sa chce autom dostať čo najbližšie k cieľu svojej cesty a minimálneho využitia MHD či chodenia pešo.

Takto vyzerá desať návrhov Petra Žalmana:

1. Areál Incheba má dnes vybudované rozsiahle parkoviská, ktoré sú využívané len počas výstavných akcií / zväčša víkendy/, napr. v letných mesiacoch je tu 90% miest voľných. Kapacita parkovísk je 700 +100 pred výstavnými halami plus 280 +20 pri auto vstupe zo severu od nábrežia Dunaja. Kyvadlovou prepravou je možné spojenie do 3 min. na zastávku električky pri Starom moste.

Zdroj: Peter Žalman

2. Tyršovo nábrežie sa stalo takmer okamžite po otvorení trate električky- smer centrum mesta cieľom odstavenia automobilu pre stovky obyvateľov asi okolia mesta. Sú tu tri plochy.

  1. Východne od divadla Aréna (pri bufete) kapacita 150 miest.
  2. Severne od divadla Aréna (pri nábreží) kapacita 150 miest
  3. Plocha po stavebnom dvore, sever. Od komunikácie Klokočova, kapacita cca 150 miest. Živelné parkovanie. Ľudia si sami bez úradov riešia svoj problém.

3. Podzemie- námestie SNP- pôvodná štúdia vznikla na základe architektonickej štúdie revitalizácie námestia z roku 1999, autor architekt Ján Bahna a kol. Vo východ. Časti, pred Starou tržnicou bolo vytvorené podzemie, kapacita cca 200 miest. Druhá garáž bola západne, pred kostolom (kapacita 100 miest). Dnes sa javí koncept ako prekonaný. Potenciál má alternatívna plocha popri ul. Špitálska a vnútroblok pri nákupnom centre- severne od ul. Dunajská.

4. Námestie Slobody je najrozsiahlejší priestor v centre, čaká ho revitalizácia. Popri administratívnej budove by mohla štátna správa alternatívne umiestniť podzemnú garáž.

5. Gajova- Alžbetínska, nárožie pri Šafárikovom námestí, kde možno terénnou úpravou umiestniť menšiu garáž v centre mesta. Garáží s kapacitou cca 50-60 miest je v centre niekoľko.

6. Kollárovo námestie - tu vznikla administratívna budova Park One s vlastným parkoviskom, kapacita 200 stání. V južnej časti námestia je navrhnuté nové parkovisko, prebieha participačný proces s verejnosťou, úprava kapacity, nové dopravné riešenie námestia, väzby na okolie.

7. Miletičova – prestavba Centrálneho trhoviska, severne od trhoviska pri ul. Záhradnícka jestvuje pozemne parkovisko (kapacita cca 100 stání). Ak dôjde k revitalizácii celého priestoru – nová trasa električky, úprava starších budov aj trhoviska, možné je lokalizovať aj podzemné parkovisko.

8. Košická - Viktorínova, Mojmírova. Súčasnosť- areál bývalých kasární Ministerstva vnútra SR. Po komplexnej revitalizácii, prestavbe urbanistického bloku je možné umiestniť v tomto bloku dva parkovacie domy s kapacitou 380 miest.

9. Karadžičova-Kulíškova, Budovateľská. Súčasnosť- staršie radové garáže, vlastník Magistrát hl.m.SR + územie privatizované po ŽSR.

10. Karadžičova- Koceľova, Záhradnícka. Súčasnosť- územie medzi sídliskom 500 bytov a Karadžičova, kedysi teleso železnice, dnes vlastníctvo rôznych firiem. Možnosť a potreba predĺžiť ul. Kulíškova k ul. Karadžičova.

(ars, foto: abn, studia, schéma: peter zalman)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.