Stavebný úrad tvrdí, že čierne stavby legalizoval podľa zákona

Platný stavebný zákon umožňuje, aby stavby, ktoré sú v rozpore s platnými povoleniami, alebo sa dokonca začnú stavať bez povolenia, mohli byť dodatočne legalizované a povolené.

Učebnicovým príkladom je stavba polyfunkčného domu na Fazuľovej ulici a nadstavba domu na Hviezdoslavovom námestí 25. Stavebník, ktorý stavia na Fazuľovej ulici, dostal pokutu 400-tisíc korún za neohlásenie výkopových prác a ďalšiu trojmiliónovú pokutu mu staromestský stavebný úrad uložil za to, že začal stavať bez povolení. Stavebník sa proti pokute odvolal a už v apríli mal v rukách stavebné povolenie, pretože stavebný úrad stavbu dodatočne povolil. Pôvodne malo ísť o stavbu budovy s troma podzemnými a štyrmi nadzemnými podlažiami, ale stavebník požiadal o zmenu stavby pred dokončením a získal povolenie na výstavbu budovy s 12 nadzemnými podlažiami.

V prípade domu na Hviezdoslavovom námestí 25 stavebník dostal pokutu 1,5 milióna korún za zmenu stavby v rozpore so stavebným povolením, ktorá sa týkala nadstavby dvoch najvyšších podlaží. Nadstavba dvoch podlaží bola na žiadosť o dodatočnú legalizáciu jestvujúcej stavby po predložení potrebných dokladov povolená.

Ako nás informovala vedúca oddelenia územného rozhodnutia a stavebného poriadku staromestského miestneho úradu Mária Kullmanová, o pokutách sa nerozhodlo: „Rozhodnutia o udelení pokút pre porušenie stavebného zákona, ktoré vydala mestská časť Staré Mesto v prípade spoločnosti SASANKA, s.r.o., za začatie stavby polyfunkčného objektu na Fazuľovej ulici bez stavebného povolenia a v prípade spoločnosti Urbia International, za realizáciu rekonštrukcie objektu na Hviezdoslavovom námestí 25 v rozpore so stavebným povolením, odvolací orgán, ktorým je Krajský stavebný úrad v Bratislave, zrušil a vrátil späť na nové konanie.“

Zaujímalo nás, prečo staromestský stavebný úrad dodatočne povolil obe tieto pôvodne nelegálne stavby, za akých okolností je možné dodatočne povoliť čiernu stavbu a prečo sa tak deje. „Dôvody na nariadenie odstránenia stavby sú v stavebnom zákone určené taxatívnym spôsobom,“ uvádza sa v odpovedi M. Kullmanovej. „Stavebný úrad preto nemôže nariadiť odstránenie stavby z iných dôvodov. V konaní o odstránení stavby musí byť preukázaná existencia zákonom daného dôvodu na nariadenie odstránenia stavby. Osobitný postup platí pre nepovolené stavby a stavby uskutočňované v rozpore so stavebným povolením, ale len v prípade, že ich dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Stavebný úrad mestskej časti Staré Mesto v obidvoch prípadoch postupoval v súlade so stavebným zákonom, podľa príslušného ustanovenia, ktoré určuje procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby, ktorý ju uskutočňuje bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním. V konaní o dodatočnom povolení stavby bolo obidvoma stavebníkmi preukázané, že ďalšia existencia týchto stavieb nie je v rozpore s verejnými záujmami.“

V prípade oboch stavieb je teda vlastne všetko v poriadku - a práve táto skutočnosť je dôkazom, že v poriadku nie je stavebný zákon.