M. Fundárek: Neviem, prečo sa zmeny projektu neriešili už pred dvoma rokmi

Občianska iniciatíva Lepšia doprava vznikla na jeseň 2009, aby podporila budovanie nosného systému MHD na báze električky. Odvtedy sa zapája do diskusií o riešení dopravných problémov v Bratislave a navrhuje zmeny a vylepšenia verejnej dopravy v meste. V máji návrhy na zmenu projektu prvej etapy nosného systému MHD schválili bratislavskí mestskí poslanci. Nielen o týchto návrhoch sme sa zhovárali s členom iniciatívy Lepšia doprava Martinom FUNDÁRKOM.

Zmeny projektu tzv. Petržalskej električky ste navrhovali už pred dvoma rokmi. Vtedy ich primátor a vedenie mesta odmietli. Teraz, keď je výstavba v plnom prúde,  ich poslanci na návrh primátora schválili. Považujete za správne, aby sa teraz projekt menil?

- Určite by bolo lepšie, keby sa tým kompetentné orgány začali zaoberať skôr. Návrh, ako by mala podľa nás vyzerať Štúrova ulica a kde by mala byť zastávka električky, sme vedeniu mesta predložili na prelome rokov 2011 a 2012. Oficiálne sme pripomienky k projektu podali aj v konaní o stavebnom povolení, sú citované aj v rozhodnutí  špeciálneho stavebného úradu. Nie je teda pravda, že sme pripomienky podali neskoro a na poslednú chvíľu. Prečo sa s našimi pripomienkami dva roky nič nerobilo, to je už druhá otázka. Keď sa to rieši na poslednú chvíľu, je riziko, že čas, ktorý sme venovali rokovaniam, bol premárnený. Stále hrozí, že sa tieto zmeny nestihnú zrealizovať a celá práca tímu, ktorý zmeny pripravil, teda primátora, starostky Starého Mesta, hlavnej architektky, hlavného dopravného inžiniera, odborných pracovníkov magistrátu a DPB a nás aktivistov, vyjde navnivoč.

Kto za to podľa vás môže?

- Neviem povedať, kto konkrétne na magistráte.

Kto rozhodol, že pripomienky Lepšej dopravy nebudú pri schvaľovaní stavebného povolenia akceptované?

-Bratislavský samosprávny kraj, ktorý je špeciálnym stavebným úradom pre stavby električkových a trolejbusových dráh a stavby na dráhe.

Vzhľadom na to, že stavebné povolenie bolo vydané 9. marca 2012, nebolo už neskoro podávať pripomienky na prelome rokov 2011 a 2012?

- Nemyslím si, že to bolo neskoro. Pri takýchto veľkých projektoch to závisí aj od istej otvorenosti stavebníka voči iným názorom. V procesoch územného konania a stavebného konania nebola veľká vôľa predchádzajúceho aj súčasného vedenia mesta diskutovať o architektonickom stvárnení okolia stavby. Išlo o čisto technické riešenie bez širšej diskusie. Je dobré, že pred prípravou druhej etapy v Petržalke bola diskusia a súťaž architektonických štúdií.

Podobnú výhradu, že mesto nemalo a nemá jasnú predstavu, ako má vyzerať  Šafárikovo námestie a Štúrova ulica, vyslovil aj projektant nosného systému.

- Stačila aspoň nejaká diskusia, ako má vyzerať Štúrova, Šafárikovo námestie a Starý most. Sú to stavby na dlhé obdobie a je to v centre mesta. Navyše Štúrova ulica sa po výstavbe Starého mosta stane frekventovaným prepojením ľavého a pravého brehu Dunaja a mala by tak aj vyzerať.

Čím si vysvetľujete zmenu postoja vedenia mesta k zmenám projektu? Nesúvisí to s blížiacimi sa voľbami?

- Neviem posúdiť, do akej miery to súvisí s komunálnymi voľbami alebo je to výsledok prirodzeného vývoja názorov. Možno by som ľuďom na magistráte krivdil, keby som tvrdil, že je to len v dôsledku blížiacich sa volieb. Neviem, prečo sa tieto veci neriešili pred dvoma rokmi a prečo sa začali riešiť až teraz.

Navrhli ste posunúť zastávku zo Štúrovej ulice na Šafárikovo námestie pred Univerzitu Komenského. V čom je toto riešenie lepšie?

- Nosný systém MHD musí plniť nielen funkciu dopravy priamo do cieľovej zastávky, ale musí fungovať aj v kontexte s ostatnými druhmi dopravy. Musí umožňovať aj efektívne prestupy. Všade vo svete, kde majú nosný systém MHD, majú aj doplnkový systém, ktorý plní funkciu zvozu k nosnému systému. Nosným systémom bývajú metro, s-bahn a električky, doplnkovým systémom autobusy. Ako budú ľudia prestupovať smerom na autobusovú stanicu, keď by bola prvá zastávka na ľavom brehu Dunaja uprostred Štúrovej ulice. Zastávka Malá scéna je od Štúrovej zhruba 400 metrov cez tri svetelne riadené priechody. To je prestup na 10 minút, čo nie je efektívne a atraktívne pre cestujúcich.

Projektant tvrdí, že zadanie mesta bolo, aby na zastávke bol priestor pre dve súpravy. Bude totiž zastávkou nielen pre električku z Petržalky, ale aj z Vajanského nábrežia. Prečo s tým nesúhlasíte?

- Nevidím dôvod, prečo by mala byť zastávka posunutá do polovice Štúrovej kvôli dvom súpravám. Od križovatky s Vajanského nábrežím je 65 metrov, čiže dĺžka na dve nové súpravy „škodováckych“ električiek je niekde po Dobrovičovu ulicu.

Ktoré ďalšie zmeny ste navrhovali?

- Myslíme si, že treba riešiť aj zastávku na Kamennom námestí , lebo tu sa budú križovať dve trasy električiek – idúce zo Špitálskej na Jesenského smerom do Karlovej Vsi a idúce z Obchodnej ulice po Štúrovej do Petržalky. Smerom na sever je prestup celkom slušný – zastávky nie sú ďaleko, križovatka nie je svetelne riadená a zdržanie je minimálne. V smere na juh ten prestup nie je a treba ho vyriešiť. Najmä v kontexte, keď sa zruší v Petržalke obratisko a budú tu môcť jazdiť iba obojsmerné električky, ktorých je objednaných 15 kusov. Vzhľadom na tento ich počet budú môcť jazdiť len na linke z Petržalky na Hlavnú stanicu a späť. A na tú trasu bude treba prestupovať. Navrhli sme zriadiť zastávku za zjazdovou výhybkou z Námestia SNP približne po miesto dnešného priechodu pre chodcov pri Luxorke. V tretej etape nosného systému, kde sa plánuje predĺženie duálneho rozchodu na hlavnú stanicu, by bolo logické urobiť odsun trate asi o 3 metre, aby tu mohol byť vybudovaný aj nástupný ostrovček. Hlavný dopravný inžinier navrhol vybudovať túto zastávku na Námestí SNP pred Starou tržnicou, to si však vyžaduje vybudovať zastávku aj na Špitálskej v smere na Jesenského. Nevýhodou tohto riešenia by bolo, že električky idúce z tunela po Námestí SNP na Špitálsku, čo je dnešná linka č. 9, by v tomto priestore zastavovali na dvoch zastávkach.

Prvá etapa nosného systému však končí na križovatke Štúrovej a Jesenského, kde poslanci schválili ďalšie dve zmeny projektu. Ktoré to sú?

- To už boli magistrátne návrhy. Jeden sa týka posunutia zastávky na petržalskej strane po výjazde zo Starého mosta. Na moste budú mať totiž cyklisti dve jednosmerné trasy, no na petržalskej strane sa spoja do jednej obojsmernej. Táto zmena rieši križovanie s električkou v smere do Petržalky. Druhý návrh sa týka zrušenia obratiska na Bosákovej. Toto je trochu sporná otázka, či budovať  obratisko, alebo nie. Obojsmerné električky sú potrebné v určitom počte na to, aby v prípade výluky mohol dopravný podnik zvyšnú časť trate prevádzkovať. Obojsmerné električky však majú nevýhodu, že do istej miery znižujú komfort cestovania, pretože majú dvere na oboch stranách a tým aj menej miest na sedenie. Otázka je, čo sa tým vlastne ušetrí. Hlavný dopravný inžinier na jednej prezentácii povedal, že nevybudovaním obratiska mesto ušetrí. Tá úspora však bola porovnateľná so zvýšenými nákladmi  na 15 obojsmerných vozidiel. Ak by sa vybudovalo obratisko, stačili by totiž jednosmerné električky. Ďalšia otázka je, čo sa vlastne ušetrí, keďže sa obratisko veselo stavia.

Stále hovoríme o projekte, ktorý doteraz nebol zverejnený. Mesto zatiaľ za projektovú dokumentáciu prvej etapy nosného systému nezaplatilo, napriek tomu sa podľa projektu už stavia. Ako to vnímate?

- Je to dosť čudné. Viac na to nemám čo povedať. V stavebnom konaní sme pripomienkovali projekt, ktorý tam mesto predložilo. Tam sa tomu nemohli vyhnúť. Bez projektu by mesto nedostalo stavebné povolenie.

V súvislosti so zmenami, ktoré na návrh primátora schválilo mestské zastupiteľstvo, hrozí, že sa vzhľadom na termín dokončenia stavby zmeny zapracovať a zrealizovať nestihnú, resp. zmeny oddialia dokončenie prvej etapy nosného systému. Nie je to zbytočné riziko?

- To riziko je dosť veľké, pretože sa tie zmeny začali riešiť veľmi neskoro. Keby sa to riešilo včas, mohli sme byť niekde inde. A mohli sme presadiť ďalšie zmeny, ktoré už ani neboli poslancom predložené, lebo sme vedeli, že by sa to nestihlo. Napríklad zavesenie trakčného vedenia a osvetlenia na fasády domov na Štúrovej ulici, čím by sa eliminovala potreba stĺpov.

To si však vyžaduje súhlas vlastníkov nehnuteľností, ktorí v minulosti, naopak, žiadali odstránenie trakčného vedenia zo svojich fasád. Nebola by to nereálna požiadavka?

- Áno, bol by potrebný súhlas vlastníkov, ale aj statické posudky, pretože vedenie by bolo ukotvené do nosných častí budov. Na druhej strane pre uličný priestor by to bolo pozitívne, pretože stĺpy zaberajú miesto - sú prekážkou pre chodcov, ale aj vizuálnou prekážkou. Nesúhlas vlastníkov z minulosti vychádzal aj z technológie uchytenia, keď uchytenie drôtov nebolo nijako tlmené. Dnes existujú tlmiace prvky, ktoré maximálne eliminujú vibrácie a zabraňujú poškodeniu budov.

Zhováral sa Radoslav Števčík

---

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.