Cvernovka je jedinečná ako celý areál

Namiesto polemiky s p. Jeremy Cristau, dovoľte zareagovať na nedávny rozhovor s ním, uverejnený v Bratislavských novinách, tým najpovolanejším a najerudovanejším.

Cvernovka v Bratislave si zaslúži iný prístup ako doteraz „riešené" (zbúrané) priemyselné areály v meste. Mala by reagovať na dobu, zmenu - prvoradý by mal byť zdravý rozum, nielen peniaze, ale zachovanie maxima historických budov areálu oproti naháňaniu zisku z novopostavených metrov kubických.

Zdravý rozum tiež znamená normálny druh dialógu: ochranári nie sú len mladí drzí nevzdelanci a ani investor - najmä podľa svojej prezentácie z BN č. 7/2012 - nie je len mlynček na peniaze. Aktivisti nechcú zastaviť, len korigovať výstavbu v cennom areáli a investor - majiteľ, chce ináč revitalizovať poslednú kompaktnú historickú priemyselnú zónu v MČ BA Ružinov. Dohoda, hľadanie riešenia nebude jednoduché, ale nemala by byť problém...

Ing. arch. Peter Žalman,
autor galérie Danubiana a projektov obnovy Trnavského cukrovaru a bratislavskej Jurkovičovej teplárne

Pochádzam z Bratislavy, bolo to pekné historické mesto. Jeho rast do veľkej miery závisel aj od existencie a produkcie priemyselnej výroby. Dnes sa zrejme obyvateľstvo do veľkej miery vymenilo a súčasným už asi pojmy ako Kablo, Tabaková továreň, Danubius, Gumonka, Cvernovka veľa nehovoria, preto ich s ľahkosťou obetovali. Nehovorím, že sa museli zachovať všetky, ale keď vedeli obyvatelia Hainburgu, 20 km od nás na západ a veľkého asi ako Pezinok, zreštaurovať ich Tabakovú továreň a zriadiť tam múzeum, musíme skutočne zbúrať aj posledné zvyšky pamiatok tohto typu, v našom prípade Cvernovku?! Dúfam, že pán J. Cristau bude mať k zachovaniu pamiatok citlivý prístup, ako to deklaroval pre Bratislavské noviny.

prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová,
archeologička

Prečo treba Cvernovku chrániť? Cvernovka je už jediný industriálny komplex na území Bratislavy, doslova relikt z niekdajšieho množstva priemyselných areálov mesta, ktorý sa dodnes zachoval v nebývalom rozsahu. Cenný je predovšetkým preto, lebo je tu zastúpený celý súbor stavieb predstavujúcich ich pôvodné funkcie a poslanie, čo nie je nikde inde takto komplexne doložené.

Zmenou vlastníckych vzťahov a na základe medializovaných „osvietených" vyjadrení nového vlastníka, pána Jeremy Cristau, vznikla nádej na rozšírenie vyhlásenej NKP o ďalšie, pôvodne navrhnuté objekty, ktoré pamiatkari uznali z historického, technického a architektonického hľadiska za vhodné najvyššej ochrany. Bratislava potrebuje zachovať svoje génius loci, zvlášť v mestskej časti, kde sa Cvernovka nachádza, pretože tu už developeri, spolu so súčinnými úradmi, skoro kompletne zrovnali so zemou jej minulosť.

Aktivistom ide o snahu zmeniť rozhodnutie, ktoré bolo vyvolané okolnosťami a nájsť pochopenie u ľudí, ktorí ho deklarujú. Je to snaha o dosiahnutie synergického efektu - pamiatkari - úrady - developer - spoločenská potreba. Je to iba úsilie vrátiť sa k pôvodnému pamiatkarskému návrhu. O to viac, že čas a developeri predviedli ďalšiu „selekciu" bratislavského industriálu. Nový vlastník Cvernovky zatiaľ o svojej veľkorysosti iba hovorí. Už sa však žiada, aby tieto slová premietol do činov.

Mgr. Jozef Lenhart,
bývalý generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na MK SR

Priemyselné areály vytvárajúce pôvodne ucelené urbanistické celky, navzájom pospájané komunikačnými líniami, sa v súčasnosti neregulovanou asanáciou stávajú solitérmi, prípadne (ak sú asanované úplne) vytvárajú rozsiahle stavebné prieluky, určené na odlišný typ zástavby. Výsledkom je postupná strata kultúrnej identity mesta a jeho celková deurbanizácia.

Zhodnotenie industriálneho dedičstva na území mesta Bratislavy by sa malo diať paralelne, v dvoch líniách - urbanistickej aj architektonickej. Urbanistická dimenzia hodnotenia by mala zohľadňovať polohu priemyselného areálu v sídle, jeho možnú väzbu na ostatné časti industriálneho dedičstvo a mesta aj na existujúcu okolitú zástavbu. Mala by vnímať továrne ako areály, ako celok a nie ako solitérne objekty. Architektonická dimenzia hodnotenia by sa mala sústrediť na architektonické hodnoty jednotlivých objektov ako solitérov.

Na záver by som preto odporúčala prehodnotenie objektov areálu Cvernovej továrne vzhľadom na uvedené kritériá tak, aby bola továreň prezentovaná ako areál. Nová zástavba v rámci konverzie mala byť definovaná v rámci ÚPN zóny a nie v rámci areálu.

Doc. Ing. arch. Jana Gregorová,
Fakulta architektúry STU Bratislava

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť súčasnú situáciu, keď znefunkčnením, špekuláciami, neodbornosťou s následnou totálnou likvidáciou priemyslu, akú Bratislava nezažila v žiadnych vojnách, „vygumovala" sa najpodstatnejšia a najoriginálnejšia časť dokladov jej histórie. Práve prostredníctvom supermoderných diel z obdobia priemyselnej revolúcie sa Bratislava zaradila do spoločenstva civilizačne najvyspelejších miest v Európe. No súčasný prebiehajúci trend rapídne zosúva jej východiskovú čiaru na úroveň rozvojových krajín.

Katastrofálny úbytok najžiarivejších diel historického bratislavského industriálu sa udial totálnou deštrukciou továrenských komplexov Kabla, Gumonu, siemensovskej strojárskej fabriky Danubius - Elektrik a ďalších; devastáciou nádherného celistvého súboru pradiarne Danubius, ako aj ďalších historických závodov bez zákonnej ochrany - pivovaru Stein, alebo zrušením pamiatkovej územnej ochrany bez akejkoľvek náhrady v prípade vôbec najstaršieho industriálneho veľkovýrobného unikátu z roku 1853 (!!!), akou je cisársko - kráľovská Tabaková továreň, ktorej zvyšky práve miznú na Radlinského ulici. A o toto historické bohatstvo Bratislava prišla, prichádza a o ďalšie má, vyslovene z hlúposti, prísť!!!

Originálne a vrcholne individuálne dielo, akým je Cvernovka, predstavuje v súčasnosti najvýznamnejšie, svojou rozmanitosťou najkomplexnejšie a so všetkými svojimi podstatnými formami a druhmi nielen výrobných, ale aj technických objektov najzachovalejšie historické industriálne dielo v Bratislave z celého produkčného obdobia 1895 - 2003. V tomto zmysle je jedinečné a jediné. Preto treba celý areál starého závodu, vytvárajúci severné nádvorie, vrátane všetkých rozhodujúcich solitérov v ňom, vyhlásiť za chránenú súčasť pamäti národnej kultúry - národné kultúrne pamiatky.

Vďaka svojim univerzálnym priestorom s najvyššou možnou flexibilitou a svojou neopakovateľnou atmosférou, nezameniteľnou charakteristickou krásou, na veľmi dobre prístupnom mieste v dotyku historického mestského centra, v ekologicky stabilizovanom prevažne obytnom prostredí, má výnimočný potenciál s vhodnými podmienkami na takmer neobmedzené možnosti nového funkčného využitia s takmer 100-percentnou úspešnosťou.

Ing. arch. Vladimír Husák, CSc.,
odborník na industriálnu architektúru

AD: CVERNOVKA SI ZASLÚŽI CITLIVÝ PRÍSTUP... (BN 7/2012)

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.