Cvernovka si zaslúži citlivý prístup, ale aktivisti jej nepomôžu

10.4.2012
0
Cvernovka si zaslúži citlivý prístup, ale aktivisti jej nepomôžu - Cristau jeremy
Páčil sa vám článok?

Je výkonným prezidentom francúzsko-britského rodinného holdingu Hamilton Group, ktorý nedávno prevzal všetky slovenské aktíva spoločnosti Sekyra Group. Získal tak aj areál bývalej cvernovej továrne na Páričkovej a Košickej.

Tešil sa a teší na jeho rekonštrukciu, ktorú si predstavuje vo francúzskom štýle. Nemá rád sklenené monštrá, zaujíma ho mestská architektúra a chce do Bratislavy priniesť viac Francúzska. Keď treba, vezme do ruky skrutkovač a opravuje po robotníkoch, ktorí pracujú v obchodnej galérii CUBICON na interiéroch nových obchodov. V Cvernovke plánuje veľký park, novú pešiu zónu aj domov pre seniorov mestského typu. Ak bude na strane mesta záujem, vybuduje tam aj internát pre študentov. Nebráni sa diskusii o vzniku múzea a vie si predstaviť aj priestory na sociálne aktivity. Nechápe aktivistov a pýta sa, o čo im ide. Trochu iný developer, než na akých si Bratislava uplynulých 20 rokov zvykala - Jeremy CRISTAU.

Začnime Cvernovkou. Oznámili ste, že chcete začať rekonštrukciu a zosypal sa na vás hnev aktivistov. Prečo?

- Došlo k čiastočnému nepochopeniu, ale aj tak tomu celkom nerozumiem. Nedopatrením sa na webe ocitla takzvaná objemová štúdia (čiže štúdia, ktorá ukazuje, koľko štvorcových metrov môžete v areáli realizovať, ale vizuálne nemá s realitou nič spoločné) a roztrhlo sa vrece s kritikmi. Ani jeden z aktivistov sa neprišiel spýtať na naše skutočné zámery, ani jeden nás nekontaktoval. Vzhľadom na fakt, aké máme s Cvernovkou skutočné záujmy, ma to dosť zamrzelo.

Takže budete rekonštruovať a stavať?

- Samozrejme, ale všetko má svoj čas. Ako prvú budovu na rekonštrukciu sme vybrali bývalú aj súčasnú ubytovňu, ktorá je naľavo od hlavného vchodu z Páričkovej, a ktorú chceme prestavať na normálny bytový dom s menšími a cenovo dostupnými bytmi.

A celá Cvernovka?

- Celá Cvernovka je obrovský projekt, ktorý si vyžaduje čas, čistú hlavu a dobrý úmysel. Areál síce pustne, ale má obrovský potenciál nielen polohou, ale aj rozlohou. Dnes premýšľame a hľadáme ideálne riešenia. Určite tam nemáme v pláne vybudovať skleneno-betónovo-železné monštrá, ale chceme areál pretvoriť na zónu príjemného mestského bývania.

Aktivisti sa však dožadujú, aby okrem budovy starej pradiarne boli za národné technické pamiatky vyhlásené aj ďalšie objekty v Cvernovke, čo by vám asi sťažilo situáciu?

- Najprv fakty. Konanie o tom, čo je a čo nie je národná technická pamiatka v areáli Cvernovky sa už raz riadne uskutočnilo a najvyššie autority v tomto štáte a meste stanovili, že pamiatkou je práve stará pradiareň. Dodávam - chvalabohu, pretože tá budova je nádherná a nebúral by som ju nikdy a za žiadnu cenu. Domnievam sa, že je to možno jediná budova svojho druhu v Bratislave, ktorá, našťastie, zostala stáť a je chránená - tie ostatné si Bratislavčania, vrátane našich aktivistov akosi dali zbúrať. Tvrdím, že stará pradiareň bude jednou z dominánt Bratislavy a absolútne lukratívnym miestom na bývanie a biznis. Sám uvažujem, že tam budem mať jeden super loftový byt a viem si predstaviť, že o ne bude bitka. Čo sa týka iných objektov, o ktorých je reč, neviem to posúdiť, ale vychádzam zo záveru odborníkov na túto vec.

Aktivisti však neustupujú...

- Je to asi ich práca, byť proti všetkému a všade. A možno by sme tam našli aj osobné motívy niektorých lídrov, ale to nechcem rozoberať. Faktom je, že Cvernovka potrebuje citlivý prístup. Celkom neskromne sa domnievam, že ho mám. Necítim sa byť typickým bratislavským developerom, ktorý najprv všetko zrovná zo zemou a potom postaví sklenený palác. A celkom neskromne sa domnievam, že aktivisti Cvernovke nijako nepomôžu. A ak by som chcel byť veľmi zlý, dodal by som aj to, že mnohým z nich možno o Cvernovku ani vôbec nejde.

Takže máte už plán, predstavu, čo v Cvernovke bude?

- Zistil som, že Slováci sa strašne ponáhľajú a všetko chcú hneď a zaraz. Takže odpoveď je: Nemám. Plán vzniká, radíme sa o tom, diskutujeme a hľadáme najlepšie riešenia. Viem, že tam chcem mať veľký park, viem, že tam chcem mať domov pre seniorov, možno aj internát. Byty od menších po najväčšie. Malé obchody, pešiu zónu...

Vraj ste o tom hovorili so starostom Ružinova pánom Pekárom...

- Áno, boli sme spolu. Počúval veľmi pozorne, pretože zrejme každý deň nestretne developera, ktorý chce budovať domov pre seniorov alebo internát. Bavili sme sa napríklad aj o starej pradiarni, kde si viem predstaviť na dolných podlažiach menšie múzeum alebo galériu moderného umenia. Viem si predstaviť využitie priestorov na sociálne aktivity atď. Ak sa napríklad bavíme o nejakej vyššej budove v areáli, viem si ju predstaviť v cípe, ktorý hraničí s hlavnou cestou smerom na Most Apollo. To by mohlo byť nejaké biznis centrum a malo by zmysel najmä ako blokátor hluku smerom od mosta.

A čo iné aktivity Hamilton Group v Bratislave. Čomu sa ešte venujete?

- Získali sme Cubicon, kde sa snažíme rozprúdiť život v obchodnej galérii a riešime aj otázku doteraz nepredaných bytov. Cubicon má vynikajúcu polohu v Mlynskej doline a veľký potenciál stať sa príjemným miestom nielen na bývanie, ale aj na oddych.

S čím tam začínate?

- Bol tam trošku chaos. Museli sme sa rozlúčiť s nájomníkmi, ktorí neplatili, obzvlášť ma mrzelo detské centrum Trampolino. Už sme ho nahradili krásnym novým centrom FunCity na ploche 1200 m2. FunCity je lepšie, pretože rodičia tam majú kaviareň, poskytujeme službu stráženia detí, máme „párty room" pre detské párty, ktoré vieme navrhnúť aj zrealizovať. A mnoho ďalších vecí.

Plánujete aj niečo iné - nové obchody, alebo prevádzky?

- Som Francúz a nezapriem to. Chcem do Cubiconu pritiahnuť trochu viac z mojej vlasti. Kvalitné a cenovo dostupné veci. Predpokladám, že ľudia to ocenia. V Cubicone budeme mať už onedlho niekoľko nielen bratislavských, ale v jednom prípade aj stredoeurópskych unikátov...

Z akej oblasti?

- (Smiech) Dajte sa prekvapiť, alebo ešte lepšie, príďte sa pozrieť

Ste developer. Povedzte mi, ako sa vám pozdáva Bratislava?

- Nemám rád slovo developer. Áno, naša rodina sa venuje realitnému biznisu, ale za typického developera sa nepovažujem. Mám rád pekné domy, stavby, celky a rád sa podieľam na ich vzniku. Bratislava je mesto, ktoré má unikátnu polohu pri rieke a pod kopcami. Cítim z nej trochu architektonického chaosu, čo je zrejme dôsledok zrýchlenej doby po páde komunizmu. Projekt Eurovea považujem za dobrý, River Park sa mi zdá príliš robustný, pretože medzi kopcom a budovou tam vznikla doslova taká nepríjemná úžina, kde sa za celý deň nedostane ani kúsoček slnka. A nepáči sa mi ten bratislavský developerský zlozvyk, že vždy počas stavby sa projekt posunie o pár poschodí vyššie. Biznis centrá sú štandardné ako všade inde. Nič mimoriadne krásne, ani nič mimoriadne ohyzdné. Štandard. Nikto sa nepokúsil zatiaľ o nejakú unikátnu budovu, ktorá priláka už len tým, ako vyzerá.

A industriál?

- (Smiech) A sme späť v Cvernovke, však? Milujem industriál a fascinuje ma prepájanie starého s novým. Máme viacero takých projektov v Európe. Bratislava však v minulých rokoch dovolila všetky potenciálne objekty na revitalizáciu industriálu zbúrať. Cvernovka a jej stará pradiareň je možno posledná budova takéhoto druhu v Bratislave. Tým viac sa musíme o ňu poriadne postarať.

Nechcem byť zlý, ale aktivisti, o ktorých sme hovorili na začiatku, chcú práve v areáli Cvernovky viaceré budovy okrem starej pradiarne zachovať. A vy ste, ak tomu správne rozumiem, proti. Tak ako je to teda vlastne s vašou láskou ku industriálu?

- To veľmi rád vysvetlím. Prepájanie starého s novým nie je vôbec jednoduchá vec. Okrem citu a vkusu, musíte mať aj mieru. Nie všetko staré sa dá zachovať, pretože potom by nič nové nevzniklo. O pamiatkach v Cvernovke už raz kompetentní rozhodli a podľa mňa rozhodli správne. Stará pradiareň naozaj stojí za zachovanie. V prípade ďalších objektov, o ktorých hovoria aktivisti, si to však nemyslím. Nie preto, lebo by som miloval búranie, ale jednoducho z praktického hľadiska. Pokiaľ máme v Cvernovke vytvoriť príjemnú zónu bývania, musíme spraviť niektoré veci. Ak by sme ich neurobili, nedokážeme realizovať celú víziu. Viem, o čom hovorím. A dovolím si tvrdiť, že aktivisti to nevedia. Jedna vec je dať namaľovať študentom štúdie, ako by to všetko mohlo pekne vyzerať a druhá vec je naozaj to aj dokázať spraviť. Všade na svete, kde sa riešil industriál, išlo vždy o cit, vkus a mieru. Inak to nejde. A inak to podľa mňa ani nemá zmysel.

Zhováral sa Ivan Rachár

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.