Garáže stavajú, na mestské cesty už kašlú

Maľujeme si perspektívu vzhľadu nábrežia, podhradia, mostu, rôznych iných lokalít a obyvateľom vtĺkame do hlavy, aká bude Bratislava krásna. Všetky nové objekty doterajšieho developerského boomu sú, až na výnimky, doslova nevzhľadné hliníkovo-sklené monštrá.

Pre obyčajného Bratislavčana nie sú ani estetickým prínosom a, samozrejme, ani finančným. Megastavby sú stavané prevažne pre potreby kancelárskych priestorov zahraničných, alebo aj našich „čudných“ spoločností a nestačíme sa čudovať, kde je koniec dopytu po nich. Úprimne, nemáme byť ani na čo hrdí. Nové stavby sú bez pekného detailu, citu, tvarového upútania a všetky s cudzími menami. Prečo sme my, Slováci, takí úplatní a zhrbení? Mohlo by to byť v Rakúsku, Česku, Maďarsku, Poľsku? Nie. U nás a v Albánsku áno.

Nemohli by sme aj my mať slovenský Hundertwaserovský dom, Šikmý pražský dom, Pompiduovskú galériu, operu v Hamburgu? Z tejto stavebnej praxe kričí naša neschopnosť. Investorom dávame lukratívne priestory, pôdu a životné prostredie bez toho, aby sme niečo pýtali. Samozrejmou podmienkou v hrozivej situácii mestských komunikácii by mala byť povinnosť účasti na výstavbe mestských ciest. Developeri postavia podzemné garáže pre seba, no o komunikáciu sa už nikto nestará. Mestské cesty sú pritom tepnami živého mestského organizmu. Ak skolabujú, skolabuje život v meste.

Treba sa zamyslieť nad tým, aby platení funkcionári prehodnotili svoje doterajšie postoje k životnému prostrediu v meste a v okolí. Okamžite by mali nájsť spôsob, ako komplexne riešiť podmienky života a verejne posúdiť každého zodpovedného s prípadným postihom za neodbornosť a nezáujem pre veci verejné.

Nakoniec sa ešte raz zamyslime nad hroznými komunikáciami. Nesnažme sa problémy zahmlievať a odsunúť, nespravme ďalšie zátarasy pre riešenia problémov, ako pri električkovom ostrovčeku na Šuňavcovej...

J. Závodský, Bratislava
LIST ČITATEĽA