Viac jojkáme a diskutujeme ako konáme

Bol som pri tom, keď v Tokiu počas jednej noci postavili estakádnu križovatku. Určite, je to aj o peniazoch, technike a Japoncoch.

U nás sa zdĺhavo zaoberáme iba diskusiou o zokruhovaní bratislavskej premávky, nastoľujeme si požiadavky nových mostov, estakád a tunelov. Popritom hneď aj jojkáme nad nedostatkom peňazí, vyvlastňovaním pozemkov, ochranárskymi opatreniami a zo všetkého sa vytĺka politický kapitál.

Chorváti nedávno riešili výstavbu tunelov nad prístavom Rijeka. Súbežne s trasou spriechodnili aj provizórne pozemné cesty. K moru sa tak dostávali milióny turistov a postavené boli aj tunely. Nami uvažovanú spojnicu na Záhorie (tunel z Rače) je možné po rozumnej dohode s ochranármi stavať dlhodobo, ale tiež s podmienkami zriadenia provizórnej ľahkej komunikácie v súbežnej trase tunela.

Využiť by sa na to dali aj voľakedajšie úseky strategických karpatských ciest. Zásah do lesofondu sa dá citlivo a rozumne riešiť. Nesmieme pritom zabudnúť, že vďaka našej benevolencii je už vinohradnícka panoráma Bratislavy minulosťou a stáva sa panorámou vilových milionárskych štvrtí.

Navyše, vďaka nepremyslenej koncepcii investičnej výstavby má Bratislava väčšiu rozlohu ako Londýn. Dochádzka do práce z týchto nahustených satelitov po úzkych a nevhodných komunikáciách, bez metra a vhodnej MHD je pre tisícky vodičov vo zväčša „jednopasažierskych“ automobiloch denným šokom.

Jozef Závodský, Bratislava
LIST ČITATEĽA