Starý zimný štadión alebo nová hala?

Téma hokejovej, resp. multifunkčnej haly rezonuje v našom meste v podstate už od pridelenia MS v ľadovom hokeji. Je poľutovaniahodné, že až vtedy „sa“ začalo reálne rozmýšľať o potrebe jej výstavby. Pripomínam, že kedysi bol už projekt mestskej haly projekčne pripravený v areáli Incheby od architekta Dedečka.

Celú neurózu ďalších krokov od pridelenia MS v ľadovom hokeji spôsobila skutočnosť, že Zväz ľadového hokeja išiel do kandidatúry s fiktívnou halou na fiktívnom pozemku. Rozumej na pozemku iného vlastníka (STU), a to bez jeho vedomia (ako v socializme...) a s víziou haly, ktorá sa so všetkými náležitosťami na predpokladaný pozemok medzi mostami ani riadne nevmestí. Tak vlastne, mierne povedané, SZĽH pravdepodobne uviedol v omyl tých, ktorí o pridelení MS rozhodovali.

Okrem toho v tom čase ešte vo vtedy platnom, ale ani už v novom prerokúvanom územnom pláne mesta to nebola plocha na šport, ale vybavenosť (čo by multifunkčná hala mohla čiastočne napĺňať). STU sa v zmysle zákona mohla „zbaviť“ pozemku ako svojho zvereného vlastníctva len jeho odpredajom vo verejnej súťaži. Tak k tomu zaviazal rektora akademický senát, ktorý vidí iné starosti STU, ako darovať pozemky pre MS. Do tejto súťaže sa však usporiadatelia MS neprihlásili. Súťaž napokon poukázala na skutočnú trhovú hodnotu pozemku a tá potvrdila aj ekonomickú nevhodnosť pre halu, ktorá by ho nedokázala zhodnotiť.

Neskoršie riešenia boli horšie ako zlé a vyvolali len podozrenia a najmä u obyvateľov Tehelného poľa aj traumu. Bez overenia štúdiami postaviť vedľa zimného štadióna, ktorý by potreboval rekonštrukciu tak či tak, vedľa NTC a projektu futbalového štadióna multifunkčnú halu by bolo už asi neznesiteľnou ťarchou lokality. Či by už hala stála na mieste cyklistického štadióna, alebo by sa kvôli nej musela dokonca zbúrať a premiestniť (?!) funkčná zánovná škola na Kalinčiakovej.

Navyše sa bez ostychu uvažovalo s likvidáciou mestského letného kúpaliska, jedného z genius loci mesta, bez náhrady. Kultúra myslenia a pokusy o direktívne rozhodovanie v slepej vidine majstrovstiev tu dosiahli svoju najnižšiu úroveň.

V Bratislavských novinách č. 25 z 26. 6. 2008 sa cituje predbežný výsledok ankety , že väčšina obyvateľov nesúhlasí s prestavbou starého zimného štadióna namiesto výstavby novej haly. Ak bola takto položená otázka, bola položená zle. Bratislava potrebuje obe, a to takmer naraz bez ohľadu na to, či by MS v hokeji boli alebo nie. Tu sa nedá súhlasiť s ľútosťou V. Bajana (BN 24/2008), že mesto pred výstavbou novej haly pristupuje k myšlienke rekonštrukcie ZŠ O. Nepelu. Košice kvôli MS stavať novú halu tiež nebudú, prednedávnom dokončili prestavbu starého štadióna L. Trojáka na Steel arénu, a to hádam ešte v horšej urbanisticko-dopravnej polohe.

Rekonštrukcii starého ZŠ nič nebráni ani v Bratislave, potrebuje ju tak či tak a to na najvyššej technologickej i architektonickej úrovni. Jeho dopravné problémy sú riešiteľné najmä dobrou priestorovou organizáciou v čase zápasov. Tá chýba počas extraligy, prevláda živelnosť, a tak sa mnohým zdá, že doprava je tu problém. Nemusí to byť tak.

Zostáva len veriť, že rekonštrukcia zimného štadióna, ktorý je napriek svojmu technickému stavu vzácnym architektonickým dielom architekta Kamila Grossa, sa uskutoční na základe výsledku verejnej súťaže architektonických návrhov a nie obchodnej súťaže na zhotovenie projektu. Tak, aby sa aj verejnosť mohla zapojiť do výberu.

Ani prestavba Zimného štadióna na Štrkovci by nemusela byť zlým riešením. Čo sa týka multifunkčnej haly, tú treba postaviť v meste tiež. Ak budú obe hotové naraz ešte pred MS, nech si potom usporiadateľ vyberie... A možno sa bude hrať aj v oboch.

prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, vedúci Ústavu urbanizmu Fakulty architektúry STU