Investor narazil na nesúhlas samosprávy

Osud kontroverzného projektu stavby bytového domu Dolnozemská brána na Jasovskej ulici v Petržalke je otázny - mesto Bratislava vydalo nesúhlasné záväzné stanovisko k jeho výstavbe.

Nesúhlasné stanovisko primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského a námestníka primátora Tomáša Korčeka bolo podporené petíciou, ktorú podpísalo 800 obyvateľov nesúhlasiacich s pripravovanou výstavbou.

Ako sme už v Bratislavských novinách informovali, v tejto lokalite by investor chcel postaviť bytový objekt zložený z troch sekcií, pričom dve časti, nachádzajúce sa okrajoch objektu, by mali vyrásť do výšky 13 podlaží, stredný objekt ráta s troma nadzemnými podlažiami. Celkovo by malo pribudnúť v tomto objekte 193 bytov.

V odôvodnení svojho stanoviska mesto Bratislava argumentuje najmä tým, že v tejto lokalite je potrebné pri dotváraní územia rešpektovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých typov existujúcej zástavby. Táto úloha sa musí jednoznačne riešiť na podrobnejšej zonálnej úrovni, teda je nevyhnutné v tomto území zabezpečiť v spolupráci s mestskou časťou Bratislava - Petržalka spracovanie podrobnejšieho územnoplánovacieho podkladu. Tento podklad preukáže vhodnosť stavebného zámeru z hľadiska funkčného využitia, kompozície, intenzity využitia, ako aj zhodnotenie jeho dosahov na funkčnosť nadväznej existujúcej zástavby.

Hlavné mesto vydalo nesúhlasné záväzné stanovisko napriek tomu, že starosta mestskej časti Bratislava - Petržalka Milan Ftáčnik 20. februára tohto roka vydal súhlasné záväzné stanovisko. Záväzné stanovisko mestskej časti pritom zákonom stanovený postup nevyžaduje a starosta ho vydal aj s konštatovaním, že výška navrhovanej zástavby nie je v súlade s priemernou podlažnosťou stanovenou územným plánom.

Podľa našich zistení rozdielne stanovisko mesta a mestskej časti vzniklo v dôsledku nepresností v čistopise územného plánu, na ktoré prednedávnom upozornila aj krajská prokuratúra v Bratislave. Konkrétne toto územie bolo kvalifikované nie ako stabilizované, ale ako rozvojové. Mestská časť musela vydať súhlasné stanovisko, pretože pôvodne zverejnená verzia čistopisu územného plánu umožňovala, aby na inkriminovanom mieste mohla byť stavba takého rozsahu, ako ju plánoval investor. Z opravenej verzie územného plánu vyplýva, že pre pozemok na Jasovskej ulici, kde mal vyrásť súbor Dolnozemská brána, platia iné pravidlá.

(juh)