Raritu predali investorovi ako dožívajúci sklad

V znaleckom posudku, ktorý nám ochotne spoločnosť Ballymore poskytla, znalec hovorí o budove, ktorá má za sebou 83 percent životnosti, a na základe záväzných tabuliek stanovuje jej odhadnú hodnotu.

Nie je to cena, ktorú Ballymore za budovu zaplatil, to treba zdôrazniť. Je to cena, ktorá vyjadruje úctu Bratislavy k jednému z hmotných dokladov o tom, že Bratislava, aj keď neveľká, patrila k najdynamickejším mestám regiónu i Európy. Je to cena neúcty, lebo v čase predaja tejto budovy nik nevedel, čo sa predáva a kupuje. Opäť hovoríme o budove transformátorovej stanice električky Viedeň - Bratislava.

Znalec nemal informácie o histórii a vzniku budovy, predpokladá, že ju postavili okolo roku 1910 ako sklad, po dôkladnom ocenení všetkých prvkov a okolností stanovuje jej hodnotu na jeden milión štyridsaťdvatisíc tristo korún a dva haliere.

Ako pred pár dňami prisľúbila, tak nám Patrícia Hradilová, hovorkyňa spoločnosti Ballymore, skutočne aj pomohla identifikovať budovu a zohnať všetky dokumenty, ktoré sa k nej viažu. Na čisto hypotetickú otázku, ako sa spoločnosť zachová, ak by prípadne pamiatkari uvažovali o jej vyhlásení za chránený objekt, odpovedá: „To neviem, nikto to momentálne nevie. My sme ju kúpili ako starý sklad s dvoma novšími prístavbami, o tom, že mala v minulosti nejaké iné technologické určenie, nám nikto nič nepovedal.“

P. Hradilová dodáva, že aj keď už majú budovu vo vlastníctve, naďalej ju užíva v prenájme mesto. To potrvá zrejme ešte niekoľko rokov, pretože pre túto zónu prorokovať budúce zámery „je veľmi predčasné.“ Až v rokoch 2010 - 2013 by sa mali na túto fázu vypracúvať štúdie. „Ak sa vynoria nové okolnosti, samozrejme, budeme o nich rokovať,“ konštatuje hovorkyňa.

Faktom však je, že Ballymore bol pri kúpe objektu uvedený do omylu a objekt kupoval s tým, že ide len o dožívajúci sklad. Bratislava má zrejme jedinú možnosť dohodnúť sa s novým vlastníkom, budovu rozobrať a postaviť ju v múzeu dopravy ako objekt pre expozície - trebárs aj mestskej hromadnej dopravy.

Gustav Bartovic