V novembri začnú stavať protipovodňový múr medzi Novým a Starým mostom

Cez prázdniny sa Dunaj v Bratislave niekoľkokrát poriadne naplnil, čo ako zvyčajne vyvolalo vo verejnosti otázky, ako je Bratislava pripravená na veľkú vodu a či sa niečo robí, ak nie je mesto celkom bezpečné.

Tu však nejde len o naše mesto. „Ochrana Bratislavy sa v súčasnosti vníma ako ochrana celého Žitného ostrova, pretože ak by sa Dunaj vylial na ľavom brehu, tak by povodňová vlna pozdĺž Malého Dunaja došla až do Kolárova,“ spresnil technický námestník riaditeľa Povodia Dunaja Ing. Peter Minárik. O tom, že Povodie sa intenzívne venuje zvyšovaniu bezpečnosti metropoly pred veľkou vodou, informoval Minárik už v lete: „Koncom júna sme začali na ľavom brehu na úseku pri bývalej Micherovej zátoke rozširovať koryto. Za dva roky ho rozšírime zo súčasných 300 na 400 metrov. Toto opatrenie zabezpečí lepší odtok vody z centrálnej časti Bratislavy, ale čo je dôležitejšie, zabráni tvorbe ľadových zápch v zime. Po dobudovaní vodného diela sa tu totiž spomalil tok a voda rýchlejšie zamŕza.“

V samotnom meste by mali v novembri začať stavať prvý objekt v rámci projektu protipovodňovej ochrany Bratislavy a Žitného ostrova, na ktorý prispeje aj Európska únia. Podľa Minárika sa v Bruseli o žiadosti na dotáciu z kohéznych fondov únie má rokovať po pätnástom septembri. Prvou stavbou bude nový protipovodňový múr na petržalskom nábreží medzi Novým a Starým mostom, ktorý by mal zvýšiť ochranu pred povodňami, pravdepodobne tu pribudne promenádny chodník a zmení sa profil brehu podobným spôsobom, ako je to v Prahe či v Budapešti. Samotná hrana brehu sa zvýši len o dvadsať centimetrov, ale v múriku budú zabudované stĺpiky, ktoré umožnia osadiť systém clôn, vysoký až meter a pol. Týmto istým spôsobom sa vyrieši aj problém Viedenskej cesty, ktorá je však menej citlivým miestom, hoci vo verejnosti vládne opačný názor.

Povodie Dunaja má vytypovaných v Bratislave sedem lokalít, ktoré sú prioritné z hľadiska aktuálnych potrieb protipovodňovej ochrany. Okrem oboch brehov v centrálnej časti je to ďalej ochrana Prístavnej ulice, ktorá nie je tak na očiach ako promenádny úsek medzi mostami, ale je tam geologický problém. Geologické problémy sú napokon, ako povedal Peter Minárik, za každou povodňou na Dunaji, voda totiž vymýva najjemnejšie čiastočky podložia a tade prerazí. „Ani v Číčove, ani v Patinciach a ani pri povodniach v Maďarsku sa voda nepreliala cez korunu hrádze, ale prerazila cez riedke podložie hrádze,“ uvádza technický námestník. V Bratislave sa objavili v dôsledku vypláchnutia podložia priesaky za Slovnaftom.

Nasleduje Karloveská zátoka s ochranou lodeníc a Botanickej záhrady, ale aj objektov v oblasti Riviéry, Devín z dunajskej aj moravskej časti, pretože tu stačia na problémy už desať- až dvadsaťročné prietoky a napokon Devínska Nová Ves, kde hrozí pri vysokom stave vody v Morave kontaminácia povrchových vôd vodami z čistiarne.

Spomínané opatrenia by sa mali uskutočniť do roku 2008. Súčasťou kampane bude aj opevnenie ľavostrannej hrádze odpadového kanála vodného diela Gabčíkovo v úseku Gabčíkovo - Sap. Celý projekt by mal podľa Minárika stáť 1,5 miliardy korún.