Kablovka zmizne z povrchu zemského

Megaprojekt Twin City sa týka aj územia, na ktorom leží areál továrne Kablo Bratislava. Investor, ktorým je akciová spoločnosť HB Reavis Group, ho mieni kompletne asanovať.

Staré továrenské areály (tzv. brownfields) v Bratislave sa v poslednom čase stali predmetom záujmu developerov, pričom v niektorých prípadoch už došlo k ich zbúraniu (napríklad bývalá továreň Siemens-Schuckert na Račianskej ulici).

Ako nám napísali Katarína Haberlandová z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Denis Haberland z Pamiatkového ústavu SR, stavebný fond starých tovární je rovnako vzácny a rovnako ohrozený ako iné druhy pamiatok utvárajúce kultúrne dedičstvo našej krajiny. Upozornili, že v priemyselnej zóne Chalupkova existuje viacero cenných objektov industriálnej architektúry.

Okrem iného je to kotolňa Kablo (Mlynské nivy) od architekta Alexandra Feiglera (posledného aktívneho člena významnej bratislavskej rodiny architektov a staviteľov, ktorá sa pričinila o moderný urbanizmus mesta) či funkcionalisticky poňatá budova ústredne Kablo od architekta Ramlera.

Projekt Twin City zahŕňa územie v okolí Mlynských nív vrátane celého areálu továrne Kablo. Ako nám povedal Miro Sedlák zo spoločnosti HB Reavis, je nevyhnutné všetko zbúrať. „Urobí sa fotodokumentácia, aby sa aspoň vo vizuálnej podobe zachovala atmosféra tohto miesta ako dedičstvo pre budúce generácie,“ konštatoval. Podľa jeho slov sa nakrúca dokument a pripravuje sa aj fotografická výstava.

~     ~     ~
História podniku Kablo Bratislava siaha do roku 1895, keď bola v Budapešti založená účastinná spoločnosť Továreň na káble so sídlom v Bratislave. Postupne sa zaviedla výroba všetkých druhov káblov a výrobkov z kaučuku. Závod, ktorý začínal s 30 robotníkmi v malej dielni, sa už do roku 1905 rozrástol na plochu 15-tisíc štvorcových metrov. Továreň založená v období Rakúska-Uhorska prežila obe svetové vojny a po znárodnení v roku 1946 bola začlenená do systému československého káblového priemyslu. V roku 1990 sa závod osamostatnil a v roku 1992 ho kúpila rakúska kábelovňa OEKW, dcérska spoločnosť koncernu Siemens. V roku 1998 sa Kablo stalo súčasťou holdingovej spoločnosti Prysmian.