Politológ Štefančík: Pre niektorých kandidátov môže byť politika východiskom v situácii beznádeje

26.10.2022

Zdroj: TASR/faj.euba.sk

Páčil sa vám článok?

Hoci komunálne a župné voľby tentoraz pripadli na ten najmenej vhodný deň, tesne pred Dušičkami, nájdite si čas. Politológ a vysokoškolský pedagóg Radoslav Štefančík v našom rozhovore pripomína – volič v týchto voľbách rozhoduje o svojom každodennom živote. Oplatí sa teda voliť a ešte predtým si dobre preštudovať kandidátky.

Atmosféra v spoločnosti je napätá, ľudia prestávajú dôverovať inštitúciám, politickým stranám, na sociálnych sieťach rastie agresivita... Myslíte si, že sa táto nálada prejaví na účasti ľudí voliť, aj na výsledku volieb? Majú väčšiu šancu nezávislí kandidáti? 

Nezávislí kandidáti sú už tradične víťazmi komunálnych volieb. Väčšinový volebný systém, nedôvera v politické strany a miestne problémy, ktoré sú niekedy dosť vzdialené tým republikovým, prajú nezávislým kandidátom. A to najmä v obciach a menších mestách. Tentokrát to nebude inak napriek tomu, že mnohí nezávislí kandidáti budú nezávislí len naoko.  

Kampaň v hlavnom meste sa rozbehla celkom razantne, je podľa vás férová? 

Zatiaľ to tak vyzerá. Niektoré verbálne výpady jedného kandidáta k druhému sú zatiaľ v norme.  (na prelome septembra-októbra, pozn. red.)

Úradujúci primátori či starostovia sú však vo výhode, keďže si môžu robiť kampaň aj grátis vo „svojich“ novinách, alebo sa každú chvíľu ukazovať na tlačových brífingoch. Nemali by tu byť nejaké limity, aby mali všetci kandidáti rovnaké príležitosti na prezentáciu? 

Áno, niektoré miestne plátky, hradené z obecných alebo mestských rozpočtov, sú skutočne hlásnou trúbou úradujúcich funkcionárov. Je určite neetické, ak zástupcovia samosprávy bránia potenciálnym konkurentom prezentovať sa v rovnakej miere v miestnych novinách. Obávam sa, že viac ako zákonom stanovená regulácia by pomohla vyššia miera politickej kultúry konkrétnych kandidátov, vrátane tých úradujúcich.  

Akú váhu má v Bratislave kampaň na sociálnych sieťach v porovnaní s bilbordmi, inzerciou v lokálnych novinách či televízii? 

Televízia zrejme v týchto voľbách nezohrá hlavnú úlohu. Rovnako na tom bude tlač. Je však úplne jedno, či hovoríme o hlavnom meste alebo o meste na východnom Slovensku, sociálne siete budú rovnako dôležité v každom z nich. Predpokladám však, že najdôležitejším kritériom budú úspechy či neúspechy úradujúcich šéfov samospráv, resp. ako ich miestni voliči vyhodnotia. Ak niekde napríklad primátor sľúbil novú polikliniku, ale realizáciu sľubu nezvládol, neznamená to, že volič si ho vyberie pre iný dôvod, napríklad pre podporu miestneho futbalového mužstva. Každý volič má svoje vlastné priority, pričom niektorému bude stačiť menej ako tomu náročnejšiemu.  

Odlišujú sa niečím bratislavskí regionálni politici od politikov v iných regiónoch, prípadne celoštátnych? 

Paradoxne, mnohí regionálni kandidáti prichádzajú z veľkej politiky. Tam buď neuspeli, alebo túžia po ďalšej funkcii. Určite sa líšia od politikov na republikovej úrovni, ale nevidel by som rozdiely medzi tými bratislavskými a košickými. Iba v miere vplyvu. Bratislavský politik môže lobovať za svoj región na „vyšších" miestach oveľa častejšie ako ten, ktorého znevýhodňuje vzdialenosť.  

O post primátora v Bratislave zabojuje napokon 8 kandidátov (herečka Milena Minichová sa medzičasom kandidatúry vzdala). Predpokladáte tesnejší súboj? Vedia ľudia posúdiť, či je smerovanie mesta za posledné štyri roky správne, prípadne také, aké si predstavovali? 

Obávam sa, že voličovi nemusí byť jasné, ktoré kompetencie má primátor a ktoré prináležia starostom mestských častí. Určite si voliči budú všímať fyzické zmeny svojho okolia. Niekoho možno presvedčí, že niekde je nasadených o päť stromov viac, iný si ale všimne, že kdesi sa parkuje naopak, že cyklotrás nie je toľko, ako sa pôvodne sľubovalo, že električka do Petržalky má presne ten istý počet zastávok ako pred štyrmi rokmi a parkovacou politikou mesta sa zatiaľ vníma len spoplatnenie státia bez zjavnejšej iniciatívy budovať moderné parkovacie domy, na aké sme zvyknutí v západnej Európe aj v malých okresných mestách.  

Aj v Bratislave sa medzi kandidátmi objavili niektoré prekvapujúce mená, ľudia, ktorých sme si doteraz s komunálnou politikou nespájali - športovci, umelci, tváre z parlamentu. Ako vnímate ich motiváciu? 

Keď sa ktorýsi futbalista po skončení športovej kariéry rozhodol ukončiť svoj život samovraždou, veľa sa písalo o tom, že ukončenie športovej kariéry môže pre niektorých športovcov znamenať výrazný životný stres. Pretože počas športovania sa nič iné nenaučili, a preto sa nevedia zorientovať v ďalšom živote. Vyzerá to ale tak, že politika môže byť pre niektorých vyslúžilých športovcov východiskom v situácii beznádeje a zúfalstva. Aj keď pre nás voličov je potom utrpenie sledovať to, čo títo športovci robia, ak sa, nedajbože, dostanú do verejnej funkcie.  

Podľa prvého prieskumu z polovice augusta, keď sme ešte nepoznali všetkých kandidátov, sa na spojených voľbách chystalo zúčastniť až 66,7 percenta ľudí. Prekvapil vás takýto vysoký záujem?

Myslím si, že je to pôvodný záujem, ktorý sa môže zmeniť. Bude záležať na tom, do akej miery sú ľudia spokojní s existujúcim vedením mesta či obce. V niektorých obciach bude len jeden kandidát, takže tam vlastne o nič nepôjde, čo môže celkovú volebnú účasť znížiť.  

Ako ovplyvní volebnú účasť fakt, že sa voľby budú konať na Dušičky? 

Dušičkový termín volieb je nešťastný, doslova najhorší, aký mohol predseda parlamentu vybrať. Horší by bol už len Štedrý deň. Na Dušičky pripadá spravidla predĺžený víkend, resp. prázdniny, inak to nebude ani tentokrát. Takže predpokladám, že práve obyvatelia hlavného mesta sa môžu rozhodnúť stráviť päť dní po sebe mimo miesta bydliska. Deťom sa vo štvrtok pred Dušičkami začínajú prázdniny, končia v utorok na Sviatok všetkých svätých. Pochybujem, že komunálne voľby budú dôvodom, aby rodičia nechali deti päť dní doma. Druhý problém je, že značná časť voličov hlavného mesta má pochovaných príbuzných na opačnom konci republiky. A Dušičky sú opäť tým obdobím, kedy títo ľudia cestujú a spomínajú na svojich blízkych. A opäť si myslím, že komunálne ani regionálne voľby nebudú dostatočným motívom  na to, aby zostali na predĺžený víkend doma a svojich zosnulých si pripomenuli v iný deň.  

Kto chodí voliť v komunálnych voľbách, akí voliči sú najdisciplinovanejší?

Myslím si, že starší voliči a predovšetkým ľudia, ktorí pociťujú potrebu niečo v meste zmeniť.

Čo treba povedať váhavcom?

Že volič v komunálnych a regionálnych voľbách rozhoduje o svojom každodennom živote. Či bude môcť dať dieťa do škôlky, či bude mať kde parkovať a koľko ho to parkovanie bude stáť, či bude mať dostupnú zdravotnú starostlivosť, koľko bude platiť za vynášanie smetí alebo, trebárs, či mu ten smrad z priľahlej skládky odpadu bude otravovať život aj naďalej. Nerozhoduje o smerovaní Slovenska na východ alebo na západ, ale rozhoduje úplne sám za seba, o svojom vlastnom bezprostrednom živote.  

(ac, ms)

Páčil sa vám článok?