Futbalový Slovan je po jeseni na kolenách

Futbalovo-hokejový fanúšik Slovana sa môže chytať za hlavu. Sezóny sa nedostali do svojej polovice a pri kormidlách už stihol zaregistrovať štyroch trénerov a ich asistentov.

Futbalisti odvolali Stanislava Grigu s Jánom Švehlíkom (na ich miesto zasadli Stanislav Jarábek so Štefanom Horným), hokejisti si pár týždňov počkali (sezóna sa im začala neskôr) a dvojicu Ernest Bokroš - Ľudovít Venutti vymenili František Hossa s Ľubom Pokovičom.

Dnes necháme hokej hokejom a pozrieme sa, prečo padol futbalový Slovan... Keď pred rokom a pol prišiel na Tehelné pole Stanislav Griga, bolo slávy za plný štadión. Belasý dres si postupne obliekli Jančula, Majoroš, Varga, Škrteľ, Timko, Hrnčár, Kriss, takže zisk majstrovského titulu veľmi neprekvapil. Bol len logickým vyústením trnavsko-košickej krízy, tradičného zakolísania Interu a vyrovnaných výkonov Slovana, ktorý sa opieral o výborného Königa, skalopevnú obranu a to, že vpredu to najskôr triafalo Hrnčárovi, neskôr Jančulovi či Vargovi s Timkom.

Pod slovanistickým slnkom však už vtedy nebolo všetko v poriadku. Hra neťahala, štadión sa napriek prvému miestu vyprázdňoval, prišli rozpory medzi hráčmi a trénerom. V lete Stanislav Griga tvrdil, že mužstvo sa neposilnilo, vedenie zase argumentovalo tým, že posily prišli pred rokom. Málokto zobral na vedomie, že čo stačilo doma, nemusí stačiť ani pod horúcim cyperským slnkom. Stalo sa, čo sa nemalo stať. Po zrejme prepísknutej príprave nestačili „tvrdí“ slovanisti na Famagustu a klub mohol rátať stratené peniaze. Keďže to nešlo ani v lige, padli prvé dve hlavy - Grigova a Švehlíkova. Stanislav Jarábek nastúpil s veľkým entuziazmom, vyhral v Senci, doma nad Humenným, ale po ďalších prehrách, remízach a vyradení v Slovenskom pohári mu úsmev mizol a po prehre s 1. FC podal demisiu. Správna rada ju neprijala, no kto bol na tlačovke po poslednom stretnutí so Žilinou, ten už videl len jedného sklamaného trénera.

A fanúšik zase videl, že König nie je Königom spred roka, že Varga s Timkom si zavadzajú a že sú neobratní, že po Hornyákovom odchode nemá Slovan ľavého obrancu, že záloha iba pobehuje, ale netvorí, nevymýšľa, nemá nápady, že Hrnčár so Škrteľom sa trápia sami so sebou, že talentovaní Sedlák s Meszárošom nevedia čo s loptou, že útočníci nedokážu dať gól ani z najvyloženejších šancí, a že Slovana sa už nebojí ani slabučká Prievidza, Dubnica a nieto ešte Žilina či Trenčín.... Nedostatky, ktoré sme spomínali, však pozorný divák vybadal už minulú sezónu, lenže vtedy Hrnčár napínal siete pomaly z každej strely, König mal reprezentačnú formu, Varga s Timkom naháňali súperom hrôzu a Jančulovi stačilo pár minút, aby dával rozhodujúce góly.

Na duel so Žilinou prišlo asi tisíc divákov. Nie povzbudzovať, skôr sa vysmiať, vypískať, dať najavo, že týchto futbalistov nechcú. Pred pätnástimi rokmi bol Slovan v podobnej situácii. Nakoniec aj vypadol a tri roky pobudol v 2. lige. Najskôr sa všetci nad niečím podobným len usmievali, ale po 15. kole to musia zobrať na vedomie. Slovan je jednoducho na kolenách a na jar ho čaká boj o záchranu. Úspešný?

Michal Minďaš