ROZHOVOR: Bezplatným kurzom plávania pomáhajú tisíckam detí, dnes k tomu pridali ďalšiu aktivitu

Ochránia deti pred utopením, umožnia im krajšie prežiť sezónu kúpalísk a môžu ich inšpirovať športovať. Také benefity prinášajú kurzy plávania. Ak ste v Bratislave rodičmi detí na prvom stupni základných škôl, tak veľká väčšina z vás postrehla, že vaše ratolesti absolvujú kurz plávania úplne zdarma. Všetko vďaka projektu bezplatných kurzov plávania, ktorý je výsledkom dlhodobej snahy občianskeho združenia SportInstitute. My sme sa rozprávali s jeho zakladajúcimi členmi Ivanom Krištofom a Rasťom Bielikom.

O projekte bezplatných kurzov plávania sme vás informovali v jeho začiatkoch. Zaujímalo nás, ako napreduje a čo všetko deťom plávanie môže dať. Ivan sa dlhé roky venoval modernému päťboju a Rasťo je bývalý reprezentant Slovenska v triatlone. Obaja neskôr presedlali na plávanie a na jednom zo sústredení skrsla myšlienka založiť SportInstitute ako platformu na rozvoj športu pre mládež na Slovensku. Dnes je Ivan Krištof predsedom spomínaného občianskeho združenia a Rastislav Bielik jeho výkonným riaditeľom.

Pred niekoľkými rokmi sa vášmu občianskemu združeniu podarilo pre bratislavské deti zorganizovať bezplatné kurzy plávania, ktoré navštevuje už väčšina žiakov prvého stupňa základných škôl. Ako sa projektu darí, ako sa posunul?

Ivan Krištof: Posunuli sme sa pozitívnym smerom. Zriaďovateľom sa projekt páči, taktiež riaditeľom škôl, deťom, rodičom. Naša myšlienka si získala podporu, plávanie sme rozbehli aj v ďalších mestských častiach a počet detí sa nám navýšil. Ešte sa snažíme dostať do ďalších mestských častí a to je Rača, Vrakuňa a Ružinov. Ostatné mestské časti s výnimkou Karlovej Vsi máme pokryté.

Teda už ste v celej Bratislave?

Ivan Krištof: Radi by sme boli vo všetkých mestských častiach, no je to aj dosť logisticky náročné. V Bratislave máme 60 základných škôl a aktuálne už pokrývame 45. Tých zvyšných 15 sa nachádza v mestských častiach, ktoré sme menovali. Je to samozrejme aj otázka finančných partnerov, ktorých momentálne hľadáme.

Kto sú tí partneri? Je to stále najmä JTRE ako v minulosti?

Ivan Krištof: Z tých 12-tisíc detí, ktoré máme, JTRE financuje 5500, teda skoro polovicu a to vo viacerých mestských častiach. V Petržalke máme Lucron, potom sú to ďalší: Penta, Nesto... Okrem plávania sme k aktivitám pridali ešte aj pohyb, teda projekt sa rozširuje a deti absolvujú okrem piatich hodín plávania aj päť hodín tréningu pohybovej aktivity. Aj pri pohybe máme pripravenú metodiku v súčinnosti s trénermi tak, aby vyhovovala štandardom. Na konci kurzu deti dostanú pohybové vysvedčenie rovnako, ako po absolvovaní plávania, keď dostanú mokré vysvedčenie. A ešte sme pridali prednášky olympionikov. Snažíme sa, aby športovci inšpirovali deti začať športovať. A v poslednej dobe sme to vcelku úspešne spojili so Slovanom (hokejisti, basketbalisti a volejbalisti klubu Slovan - pozn. red.). Teda hráči, ktorí sú vzormi pre deti, sa ich snažia motivovať, aby posunuli smerom k pohybu.

Pri spomínanej novinke, pohybovej aktivite, ide o aké kurzy?

Rasťo Bielik: Detská pohybová príprava je zameraná na tri základné prvky: Sila, rýchlosť, vytrvalosť. Triedy absolvujú päťkrát 45-minútovú hodinu s atletickým certifikovaným trénerom. Počas hodín majú ciele, ktoré musia splniť. Jeden deň silové, druhý deň rýchlostné, tretí vytrvalostné, štvrtý deň sa vzájomne prepoja a piata hodina je zábavná, keď starostovia alebo finanční partneri odovzdávajú deťom atletické vysvedčenia aj za účasti športovcov. Pri plávaní žiaci absolvujú na záver spolu ako trieda desaťminútovú štafetu. Pri pohybovej aktivite sme si pripravili tridsaťskok. Každá trieda absolvuje 30 skokov z miesta do diaľky. Každý žiak začína z miesta, kde ten pred ním dopadol a my to následne na stránke sportinstitute.sk vyhodnocujeme ako v Stanley Cupe po jednotlivých triedach.

Pohybové aktivity prebiehajú v telocvičniach na školách?

Rasťo Bielik: Áno, v rámci vyučovacieho procesu rovnako ako plávanie.

Pre rodičov to v praxi znamená, že dieťa má päť hodín plávania a päť hodín pohybovej aktivity úplne zadarmo? Stáva sa, že rodičia to napriek tomu odmietajú?

Rasťo Bielik: Prakticky nie. Reakcie sú skôr opačné. Niekedy sa môže stať, že rodičia majú zo začiatku obavy, ako  bude hodina prebiehať. A potom nám píšu, že boli spokojní, ak malo dieťa špeciálne potreby, tak sme ich v rámci možností vedeli zohľadniť. Sami sme zostali príjemne prekvapení, že projekt má takmer stopercentnú účasť, ak nerátame deti, ktoré sú choré a podobne.

Položme si základnú otázku. Prečo je také dôležité, aby sa deti naučili plávať?

Rasťo Bielik: Utopenie je aj v rámci Európskej únie, aj v rámci Slovenska najčastejšou príčinou úmrtí detí vo veku od 6 do 19 rokov. Kurzy plávania sme sa snažili priniesť ako prevenciu proti utopeniu. Teda znížiť riziko utopenia a zvýšiť deťom aj kvalitu trávenia času v lete pri vodných plochách. Druhou myšlienkou bolo, aby dieťa po skončení základnej školy vedelo plávať alebo teda preplávať aspoň 25 metrov. Plus k tomu pribudla tento školský rok aj pohybová príprava.

Ivan Krištof: Je všeobecne uznané a potvrdzujú to rôzne štúdie, že ak vie dieťa samostatne preplávať 25 metrov, tak sa dokáže ochrániť pred utopením. Lebo dieťa neodpláva od rodiča ďalej ako 10-15 metrov. Okrem ochrany pred utopením je druhým cieľom našich kurzov popostrčiť deti k športovaniu v športových kluboch. Lebo my nie sme športový klub. Ďalšia významná vec, ktorú robíme asi ako jediný v strednej a východnej Európe, je, že sme začali výkony detí vo veľkom množstve merať. Vieme, že keď prichádzajú na kurz, tak 80 percent z nich nevie preplávať 25 metrov. A keď odchádzajú, tak 80 percent to už vie. Takže u 50 percent detí, z tých 12-tisíc je to 6-tisíc, sa podarili za tých päť hodín vykonať prevenciu pred utopením. A ak by to zachránilo čo i len jeden detský život, tak to stojí za tie peniaze. A my sa tu bavíme o tisíckach detí, ktoré máme aj namerané.

Učíte deti aj nejaké plavecké štýly?

Rasťo Bielik: Obsah kurzov je rozdelený po ročníkoch. To znamená, že prváci sa učia niečo iné ako štvrtáci. Prváci si prejdú základnými vecami, ako je splývanie, dýchanie do vody, kraulové a znakové nohy. A potom, ak už majú upevnenú horizontálnu polohu, tak k tomu môžeme pridať prácu paží, nádychy a správne prevedenie plaveckých štýlov. Spravidla začíname znakom, pretože je jednoduchší, pokiaľ ide o dýchanie, keďže deti nemusia mať hlavu ponorenú. Potom ich obraciame na bruchu a začíname kraul. Tí vyzretejší, nazvime ich plavci, dokážu už v štvrtom ročníku plávať tromi štýlmi - kraul, znak, prsia a tí ešte lepší do toho pridajú motýlik.

Aká je plavecká gramotnosť našich detí oproti minulosti?

Ivan Krištof: To nikto nevie. Zistili sme, kdekoľvek sa na to pýtame, že sa to 30 rokov nemeralo. Školy merajú nejaké dáta, ale nenašli sme žiadne dáta, ktoré by sme vedeli porovnať s našimi. Vedeli by sme porovnať naše staršie a súčasné dáta.

Vraveli ste, že kurz je prevenciou pred utopením. Znie to možno hlúpo, ale prečo sa deti vôbec utopia? Veď keď neviem plávať, nejdem do hlbokej vody...

Rasťo Bielik: Stáva sa to napríklad pri určitej forme zábavy, keď dieťa neodhadne svoje zručnosti, ale k utopeniu dochádza aj pri neočakávaných udalostiach. Dieťa padne v hlbšej vode z nafukovačky a následne je ako v lavíne. Nevie, kde je hore, kde je dole, v panike sa začne mykať, začne mu dochádzať kyslík a napije sa vody a následne sa utopí. Aj preto sa snažíme deti otáčať na chrbát, aby pochopili, že aj keď do vody padnem, tak otočím na chrbát, samo ma to vyplaví a začnem kopať nohami. Keď to splníte, telo už je ako bójka, plávate na hladine a dýchate kyslík. Snažíme sa deťom ukázať, že netreba panikáriť, netreba mať strach, treba sa len dostať na chrbát a môžete preplávať.

Takže keď sa prestanem hýbať, telo sa dostane na hladinu...

Rasťo Bielik: Áno. Keď sa nadýchnete, telo sa najskôr trocha ponorí, ale vzápätí vypláva hore, znova sa nadýchnete a môžete sa hýbať ako plaváčik trocha nadol a nahor.

Stretávate sa aj v Bratislave s deťmi, ktoré sa veľmi boja vody?

Rasťo Bielik: Väčšina detí sa nebojí. Meriame aj tento prvok a keď sa nejaké dieťa bojí vody, pýtame sa, čo je za tým. Jedna vec je strach z hlbokej vody, že nedočiahnem na dno. Ale došli sme aj k záveru, že niektoré dievčatá sa boja, že im vcucne vrkoč odtok z bazéna... Ale primárne je to o tom, že nevedia, čo majú vo vode robiť a majú z toho strach.

Pokračujú niektoré deti po kurze v plávaní?

Ivan Krištof: Presne pre toto pripravujeme úplne novú platformu, ktorou by sme vedeli finančne podporiť deti, aby navštevovali športové kluby. Z našich dát sme si dali veľmi nahrubo vytiahnuť 75 najlepších plavcov a keďže sú tam prváci až štvrtáci, vyhodilo to najmä tretiakov a štvrtákov. Ale objavila sa tam jedna druháčka a keď sme si ju hodili do Googlu, zistili sme, že je úspešná plavkyňa, takže náš systém funguje a pomôže vyhľadať deti, ktoré majú predispozíciu na nejaký šport. Takže pri niektorých deťoch sa budeme cez školu snažiť kontaktovať rodičov, že ak by sa pre nejaký šport rozhodli, dieťa by mohlo byť dobrým športovcom. Samozrejme, asi nevieme identifikovať konkrétny šport, ale vhodnosť napríklad na silový či vytrvalostný šport.

Podporou detí v športových kluboch ste mysleli, že by ste im tréningy v kluboch platili?

Ivan Krištof: Áno, chceli by sme spustiť takú platformu, máme to už premyslené, ale nechceme s tým ísť von, kým to nie je úplne doladené. Musíme hľadať prostriedky na fungovanie a hľadáme aj rôzne možnosti vlastného financovania. Možno sa nám cez túto platformu podarí nájsť veľa talentov, ktoré nás ešte prekvapia.

Ak by sme porovnali plávanie s inými športami, aké sú jeho prednosti oproti iným športom? Teda ak si niekto vyberá šport, tak prečo plávanie?

Rasťo Bielik: Plávanie sa od hocijakého iného športu líši už len tým, že ho robíte v horizontálnej polohe. Všetky ostatné športy sa robia vo vertikálnej polohe. Pri plávaní využívate všetky končatiny, všetky svaly, neopotrebovávate kĺby, takže plávanie je oveľa prívetivejšie pre celý svalový a kostrový aparát. Plus musíte prepojiť hlavu s jednotlivými pohybmi, dávať si pozor na nádych, na záber, kopanie. Našou ambíciou je, aby si to deti zautomatizovali, lebo v dospelosti sa učíte oveľa ťažšie. Deti majú zlatý vek učenia sa motorických zručností práve na prvom stupni. Pokiaľ ide o motoriku, dokážu sa naučiť najviac vo veku 6 až 12 rokov.

Ako sa ukončia kurzy?

Chceli sme kurzy, či už plavecký alebo pohybový, ukončiť tak, aby si ho deti zapamätali. Deti dostávajú mokré vysvedčenie alebo diplom za pohybovku. Snažíme sa vždy, aby na odovzdávanie prišiel buď pán starosta, ktorý v mestskej časti preberá and projektom záštitu alebo finančný partner alebo významný olympionik. Ale plávame paralelne na štyroch bazénoch a sme v niekoľkých telocvičniach, takže je fyzicky nemožné to zabezpečiť všade. Ale pokiaľ majú čas, vždy prídu.

(ms)