FOTO a VIDEO: Futbalový ŠK Slovan Bratislava oslavuje 100 rokov - jeho hráči a fanúšikovia majú byť na čo hrdí!

Zdroj: koláž abn

Pred sto rokmi vznikol v Bratislave prvý slovenský futbalový klub na Slovensku, dnešný Slovan. 3. mája 1919 zasadlo zakladajúce zhromaždenie tzv. 1.Československého športového klubu. Prvý nábor futbalistov prebehol už o týždeň. Nemuselo ísť výhradne o Slovákov (a Čechov), no logicky v mužstve dominovali. Klub začal hrávať svoje zápasy na ihrisku v Petržalke za Starým mostom.

Z hľadiska podpory Bratislavčanov to mal 1.ČsŠk v poprevratovom meste ťažké. Bratislava sa síce vo februári, resp. marci 1919 stala hlavným mestom Slovenska, no miestne väčšinové nemecké a maďarské obyvateľstvo sa s novými pomermi nechcelo zmieriť. Prejavilo sa to aj vo futbale. Nemci, Maďari, Židia všetci mali svoje kluby a obyvateľstvo ich hojne podporovalo. 1.ČsŠk ostával na periférii záujmu. Dokonca vznikol pokrik „Tempo Ligeti, Bratislava vyletí“. Situácia sa začala meniť v druhej polovici dvadsiatych rokov. S prvým titulom amatérskeho majstra Československa (v podstate regulárny titul republiky) v roku 1927 prišli aj fanúšikovia. V polovici tridsiatych rokov už na štadión za Starým mostom prúdili tisíce ľudí. Najmä z Klingerky a Petržalky. 1.ČsŠk alebo aj ŠK Bratislava (oficiálne od 1939) sa stal totiž v roku 1935 prvým slovenským účastníkom celoštátnej československej ligy. Do Bratislavy prišli hrať pražské S, či brnenské ŠK Židenice.

Zdroj: Šk Slovan com

​Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 ostal štadión za Starým mostom v Nemcami zabratej Petržalke. ŠK Bratislava zrazu potreboval nové ihrisko. Voľba lokality padla na Tehelné pole, rástlo tu nové športové centrum Bratislavy. Štadión bol otvorený v roku 1942. To už ŠK Bratislava tri roky hrával a vyhrával slovenskú ligu. Vzhľadom na to, že bol ŠK nútení hrať na menších ihriskách a najmä vojnové pomery v Slovenskom štáte návštevy na štadiónoch nerástli. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa liga ani nehrala.

Obroda bratislavského futbalového diváka nastala až po roku 1948. ŠK Bratislava mal v tom čase veľkú kvalitu. V rokoch 1949 až 1951 pod názvom Sokol NV (Národný výbor) Bratislava celoštátnu ligu tri krát vyhral.

Zdroj: Šk Slovan com

​Futbal sa stal v meste náboženstvom. Kapacita Tehelného poľa nestačila a v priebehu päťdesiatych rokov bol štadión postupne rozširovaný. Zmestilo sa sem 55 000 divákov (avšak v roku 1959 to bol takmer 60 000). Keď v roku 1955 klub získal svoj štvrtý povojnový titul, už niesol názov Slovan. V úspechoch mu sekundoval aj mestský rival Červená Hviezda Bratislava (predchodca Interu), ktorý v roku 1959 získal taktiež majstrovský titul. Tradičné a veľmi populárne bratislavské derby zápasy začali písať svoju históriu.

Keď v roku 1962 československá futbalová reprezentácia získala na majstrovstvách sveta striebro futbal ostával obrovským fenoménom. V reprezentácií hviezdil slovanista stopér Ján Popluhár, ktorého bratislavské tribúny milovali.

Najväčší úspech Slovana prišiel v čase päťdesiateho výročia klubu v roku 1969. V pamätnom bazilejskom finále získal Slovan ako jediný československý klub v dejinách Pohár víťazov pohárov, keď porazil slávnu Barcelonu 3:2.  

Do Švajčiarska za tímom cestovali tisíce fanúšikov. Ďalšie tisíce čakali na futbalistov Slovana na hraničnom prechode s Rakúskom. V rovnakých rokoch kulminovala rivalita s trnavským Spartakom. Blízkosť miest a vysoká kvalita oboch mužstiev na prelome desaťročí naštartovala zápasy najväčšieho slovenského derby.  

Zdroj: Šk Slovan com

​Úspešné obdobie bolo uzavreté dvoma majstrovskými titulmi z rokov 1974 a 1975. Modernizoval sa aj štadión. V roku 1974 na Tehelnom poli otvorili novú hlavnú tribúnu. Keď v roku 1976 vyhralo Československo Majstrovstvá Európy, jadro mužstva tvorili Slovanisti. Tribúny Tehelného poľa ostávali plné.

Slovan bol veľkým lákadlom aj na ihriskách súperov:

Začiatkom osemdesiatych rokov začal úpadok hry Slovana, čo vyvrcholilo zostupom do druhej ligy v roku 1985. Samozrejme ubudlo aj fanúšikov, no zároveň v tomto čase vzniklo na Tehelnom poli aj organizované fandenie. Slovanisti začali taktiež spoločne cestovať po Slovensku, na štadiónoch sa objavili belasé vlajky a zazneli chorály. Keď sa Slovan do prvej ligy v roku 1988 vrátil v mužstve bol základ budúceho majstrovského tímu.

Po roku 1990 prišiel dnešný názov ŠK Slovan Bratislava. Slovan v roku 1992 po dlhých rokoch opäť získal pohár pre majstra Československa a na Tehelnom poli boli opäť desaťtisíce ľudí.

Odmenou mu bola účasť v Pohári európskych majstrov, kde najskôr vyradil Ferencváros Budapešť, ale následne vypadol s favorizovaným AC Milanom. 

Slovan získal aj prvé tri tituly v novej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, no na európskom poli zaostal. Očakávaný úspech nepriniesla ani účasť v európskych pohároch po ďalšom titule v roku 1999.

V prvej dekáde tohto milénia zažil Slovan asi najväčšiu krízu, stál takmer pred svojim zánikom. Po veľkých finančných problémoch mužstvo v roku 2004 zostúpilo do druhej ligy. Na tribúnach opäť ostali len tí najvernejší. Keď sa po zmene majiteľa Slovan v roku 2006 do prvej ligy vrátil, fanúšikovia začali veriť v lepšiu budúcnosť. Po vzniku fanklubu Belasá šľachta sa organizovali do vtedy nevídané masové výjazdy a celoštadiónové choreografie. Svoje deväťdesiate narodeniny oslávil futbalový Slovan opäť ziskom titulu majstra Slovenska.

Zdroj: Šk Slovan com

​Po legendárnej porážke AS Rím v Európskej lige v roku 2011 sa Slovan prebojoval prvý krát do skupinovej fázy tejto súťaže. Tisíce Slovanistov začali cestovať po Európe. Rovnaký úspech sa podaril aj v roku 2013. Svoje domáce zápasy kvôli stavbe nového štadióna Slovan hrával na nefutbalových Pasienkoch. Viacerí sa zaprisahali, že na tento štadión nevstúpia. Návštevy tak klesli na minimum.

Ku svojim aktuálnym stým narodeninám si Slovan dal hneď dva darčeky, krásny moderný štadión a ďalší, rekordný titul majstra Slovenska. Návštevy na novom Tehelnom poli narástli do adekvátnych rozmerov. A tak sa patrí dnešnému jubilantovi ŠK Slovan aj nám do ďalšej storočnice zaželať veľa športových úspechov, spokojných fanúšikov a kvalitného reprezentovania našej krásnej Bratislavy.

Juraj Babják