Zdroj: Milina Strihovská
Sedemnásťročný petržalský rodák Samuel Jaroš (na foto vľavo) je veľká nádej slovenského snoubordingu. Vo svojej kariére dosiahol už niekoľko cenných úspechov, vlani odštartoval sezónu na Novom Zélande vo finále juniorských MS, na ktoré sa pripravoval po zranení. V disciplíne Big Air skončil štvrtý.
Darí sa vám skĺbiť športové a školské povinnosti, keď ste počas takmer celého roka v zahraničí?
Navštevujem druhý ročník súkromného športového gymnázia v petržalskom Ovsišti. Zatiaľ učenie stíham v pohode, mám celkom dobré známky a dobre vychádzam so všetkými pedagógmi.
Aké najvýznamnejšie podujatia vás čakajú v roku 2019?
So štartom do sezóny som spokojný a trénujem naplno. Svoje umiestnenie by som chcel zopakovať, prípadne vylepšiť aj na ďalších juniorských MS v apríli vo švédskom Kläppene. Budú už pre mňa posledné, keďže v lete dovŕšim 18 rokov. S výhľadom na zimné olympijské hry sa budem snažiť získať čo najviac bodov v pretekoch Európskeho pohára, aby som následne mohol štartovať aj na Svetových pohároch. V súčasnosti sa cítim skvele kondične pripravený, som v tejto činnosti na vrchole a to chcem aj využiť.
Myslíte si, že keby ste v novembri 2017 v Innsbrucku neutrpeli vážnu zlomeninu ruky, tak by ste sa zúčastnili na ZOH 2018 v Pjončangu?
V tom čase to bolo tak na hrane, čo sa týka zisku bodov, robil som však maximum preto, aby som išiel na zimnú olympiádu. Mal som pred sebou štvoro pretekov ťažko teraz povedať, či by som sa kvalifikoval do Pjončangu. Som však presvedčený, že na ďalších ZOH v roku 2022 v Pekingu budem štartovať.
Vyliečil som sa až začiatkom februára, vtedy som už naplno trénoval a v marci som odpálil novú sezónu. Zúčastnil som sa na viacerých pretekoch, najväčšie boli augustové juniorské MS na Novom Zélande. V tomto športe je to tak, že sezóna prakticky nemá prestávku, iba v lete v júni a v júli sa nesúťaží, ale zasa vtedy absolvujem suchú prípravu. Ale aj v tom čase ideme na takých desať dní na ľadovec do Švajčiarka alebo Rakúska.
V minulosti ste mali spoločné tréningy aj s najlepšou slovenskou snoubordistkou Klaudiou Medlovou. Bude pokračovať vaša spolupráca?
Pripravovali sme sa v Bratislave a mali sme aj spolu prvý výjazd do Austrálie, kde sme mesiac trénovali. V niektorých veciach sme sa nezhodli a nefungovalo to podľa našich predstáv. Všetko sme si však vyjasnili a od vlaňajšieho augusta sa spolu pripravujeme s trénerom Matejom Matysom (na foto vpravo). Je to super, navzájom sa ťaháme, trénovali sme vo Švajčiarsku a Rakúsku a vo februári sa naša spolupráca obnovila.
Snoubording je drahý šport, ako ste materiálne a finančne zabezpečený?
Veľmi mi pomáha Národné športové centrum, ktorého členom som už štvrtý rok. Vo všetkom mi vychádza v ústrety a mám vytvorené dobré podmienky na tréning. Ešte viac ma podporuje Slovenská lyžiarska asociácia, najmä keď dosiahnem dobré výsledky. A veľká vďaka patrí podpore niekoľkých sponzorov a mojej rodiny, bez nich by som sa nezaobišiel. Cením si tiež, že som už druhý rok členom Juniorského olympijského tímu, od ktorého mesačne dostávam 200 eur.
Milan Valko