Petržalka bavila fanúšikov, na jar chce pokračovať

Ešte pred pár mesiacmi sa hovorilo o zániku klubu, o tom, že bude pokračovať v tretej lige. Funkcionári FC Petržalka 1898 však od leta 2010 urobili malý zázrak. Vrátili do Bratislavy radosť z futbalu. Nebýva to už síce za Starým mostom, ani divákov nerátajú na tisíce, ale nejako sa začať musí. Vie to aj člen predstavenstva klubu Viliam RAČEK.

Ako hodnotíte minuloročnú jeseň?

- Ako vydarené zrealizovanie sna o tom, že postavíme na nohy životaschopný klub. Ešte v čase, keď sme len hovorili, že prevezmeme MFK Petržalka a vytvoríme FC Petržalka 1898, sme sa stretávali s pochybovačmi, ktorí nám dávali krátku perspektívu a neskôr predpovedali ťažký život v prvoligovej súťaži. Jeseň bola výslednicou veľkého nasadenia všetkých, čo boli zainteresovaní na činnosti klubu. Sme s ňou spokojní, nie uspokojení.

Boli výsledky, výkony a bodový zisk maximom súčasného mužstva?

- Čisto matematicky - hralo sa 18 zápasov, keby sme ich všetky vyhrali, mali by sme 54 bodov. Ale 32 získaných bodov a päť plusových je absolútne nad náš plán. Ten sme, napokon, ani nemali postavený na bodoch. Išlo nám o to, aby sme splnili to, čo sme si predsavzali, a to zapracovať do mužstva mladých hráčov, prichádzajúcich z dorastu, odchovaných Venglošovou futbalovou akadémiou. To sa nám podarilo ešte skôr, než sme predpokladali.

V čom boli prípadné rezervy?

- Tie by najlepšie vedeli popísať tréneri, ale určite sú tu kondičné resty, nevyváženosť medzi jednotlivými hráčmi. Každý hráč vie, v čom zaostáva a v čom musí napredovať. Nazdávam sa, že práve počas tohto prípravného obdobia bude dostatočný priestor, aby sa na tom intenzívne pracovalo.

Ako dlho trvalo adaptovanie na I. ligu, zohratie sa mužstva?

Z môjho pohľadu minimálne jedenásť kôl, kým sme nespoznali tímy, ktoré s nami súperia v 1. lige. Treba však povedať, že v našom tíme máme hráčov, ktorí poznali túto súťaž, máme hráčov, ktorí hrávali v Corgoň lige, takže potenciál skúseností by tu mohol byť, lenže tie väčšie mali akurát Pončák a Mikulič, ktorý sa k mužstvu pripojil až neskôr. Vytvorila sa však veľmi dobrá partia, kolektív, ktorý ťahal za jeden koniec povrazu a asi to bolo rozhodujúce pri zohrávaní sa mužstva. Okrem toho sme mali kvalitnú prípravu. Prehrávali sme síce ako na bežiacom páse, ale zápasy so Žilinou, s Trnavou, Machačkalou, Tirgu Mures, juniorkou Lokomotivu Moskva, Vasasom a ďalšími dávali šancu na stmelenie tímu aj v ťažkých chvíľach. Ani po tomto sme však nemali predstavu o tom, v akej pozícii sa ocitneme po piatich-šiestich zápasoch.

V čom vidíte najväčší prínos nového trénera Vladimíra Goffu?

- Že sa bez obáv ujal roboty s mladými futbalistami a v tom, že spolu s Norom Hrnčárom, Emilom Straniankom a s celým realizačným tímom vytvorili partiu kreatívnych, ale pedantných ľudí, idúcich za spoločným cieľom. Vieme, že Vlado Goffa je tvorivý človek, niekedy nevyspytateľný istými riešeniami, ale čo je podstatné, on je tým, kto v danej chvíli rozhoduje a je na ňom, či intuitívne alebo koncepčne. Vo vedení klubu sme si neustále prízvukovali, že nesmieme a nechceme vstupovať do trénerovej kompetencie a urobili sme dobre. Netvrdím, že sa nerobili nejaké korektúry, alebo že by nedošlo k výmene názorov, ale bolo to všetko len na prospech veci.

Vyšlo sťahovanie do Prievozu?

- Jednoznačne áno. Fanúšikovia potvrdili, že prídu aj na zápas, ktorý sa bude hrať v nižšej súťaži, ale s podmienkou, že sa nebude hrať na Pasienkoch a že hráči odovzdajú všetko, čo je v ich silách a schopnostiach pred svojimi priaznivcami. Na Rapide sme našli vynikajúce podmienky na prípravu a na zápasy. Pravda, kým sme sa tam dopracovali, absolvovali sme množstvo rokovaní s majiteľom tohto areálu Ivanom Kmotríkom. Ceníme si, a to tvrdíme všetci bez akéhokoľvek poklonkovania, jeho pomoc nielen v možnosti dlhodobého prenájmu do konca júna roku 2013, ale aj v tom, že sme si mohli preniesť 830 sedačiek z Tehelného poľa. Vďaka tomu sme mohli vytvoriť ešte kultivovanejší štadión, na ktorý nám prichádzali diváci v prekvapujúcich množstvách.

Zmení sa káder pred jarou?

- Ako v každom tíme aj u nás nastane pohyb. Generálny manažér a tréneri už spriadajú nitky, vytypovali si niektorých hráčov, siahnu aj do dorastu.

Aké budú ciele na jar?

- Zabávať divákov kvalitným futbalom. Potvrdiť to, čo sme dosiahli v jeseni a vytvoriť ešte väčší priestor pre mladých hráčov. V tom však nebude veľký problém, lebo náš tím je - až na Vlada Pončáka a tomu do tridsiatky chýba poldruha roka - veľmi mladý. Pre realizačný tím to bude riadna dilema - získavať body a hrať s mladými, ale oni to už zvládli na jeseň, tak sme presvedčení, že im to vyjde aj na jar. Chceme hrať zápasy s nasadením nám vlastným bez rozdielu, či hráme doma alebo vonku.

Ako vyzerá situácia so štadiónom na Sklodowskej?

- Uložili sme ho na zimný spánok. Pod tiažou snehu sa usadia všetky vrstvy podkladu pod trávnik, možno na jar objavíme nejaké nedostatky, ktoré odborníci odstránia a položia trávnatý koberec. Bude mať dostatok času na to, aby sa ujal a aby mal svoju kvalitu. Máme položenú drenáž a zavlažovací systém, navŕtali sme studňu, dotvárame všetky podklady na stavebné konanie na to, aby sme mohli postaviť tribúny. Rád by som poznamenal, že tu nejde len o ihrisko a miesta na sedenie, ale aj o klubovú administratívu, šatne, rehabilitáciu a ostatné priestory, nevyhnutné na činnosť klubu.

Primátorom je bývalý petržalský starosta, starostom prezident bývalej Artmedie. Môže vám to nejako pomôcť?

- Obaja - Milan Ftáčnik a Vladimír Bajan - sú muži, ktorí sa hlásili k športu a veríme, že pri tom zostanú a urobia všetko, čo bude v ich kompetenciách, aby sa druhý bratislavský klub stal rešpektovaným nielen v Petržalke, v hlavnom meste, ale aj na celom Slovensku. Hrou a vystupovaním sme urobili všetko, čo bolo v našich doterajších možnostiach. Vieme, že budú predstaviteľmi všetkých Petržalčanov a všetkých Bratislavčanov, ale práve na našom príklade môžu potvrdiť, že sústredením investícií a ďalších finančných zdrojov tu môže v krátkom čase vyrásť krásny športový areál a klub, ktorý pracuje transparentne na profesionálnej úrovni.

Zhováral sa Dušan Blaško