Karloveský vodácky klub má už trištvrte storočia

Bolo presne 24. augusta 1935, keď sa v Karloveskej zátoke začala odvíjať história vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves. Dnes má jeden z najstarších športových klubov v Bratislave 75 rokov a za sebou históriu plnú účasti na olympiádach, svetových a európskych šampionátoch, ale aj tisícok menších, no rovnako nezabudnuteľných akcií.

„Také výročie, 75 rokov, sa neopakuje,“ pripomína súčasný predseda klubu Ivan Hargaš a pokračuje: „Od roku 1935 fungujeme bez prerušenia, podarilo sa nám prežiť všetko - prvú republiku, slovenský štát, komunistov aj súčasný kapitalizmus. Stále pôsobíme bez väčšieho sponzora a hoci raz sme dole, raz hore, klub má svoje miesto nielen v Karlovej Vsi, ale aj v Bratislave!“

Ivan Hargaš je štvrtým predsedom klubu v jeho histórii, pred ním to boli Vladimír Klecanda, päťdesiat (!) rokov Konštantín Čársky, tretím bol Ľubomír Kadnár. Všetci mali tú česť, že šéfovali ľuďom, ktorí žili ako jedna rodina. „V tom bol pôvab Tatrana. Cítili sme sa tu dobre, zátoka v Karlovej Vsi sa stala naším domovom,“ zdôrazňuje jedna z legiend Ján Matocha.

Slávne obdobie si pamätá aj 88-ročný Anton Daštinský: „Práve z lodenice sme čerpali energiu pre život. Ponáhľali sme sa sem z práce, tu sme prežili naše najkrajšie obdobia, tu sme športovali, brigádovali, zabávali sa, diskutovali, po nás v tom pokračujú ďalšie generácie.“

V publikácii vydanej k 75. výročiu založenia klubu sa spomínajú niektoré zážitky, ktoré vyvolávajú úsmev aj nostalgiu... „Keď nám došla pitná voda, tak sme pili vodu zo zátoky filtrovanú cez tri klobúky. Prvá bola zelená, druhá červená a až tretia bola dobrá - šedá! Chvalabohu, nikomu nebolo z takej vody zle, až na nejakú horúčku, ale hlavne, že sme prežili,“ spomína sa v jednej.

Ďalšia príhoda sa viaže ešte k prvým dňom po oslobodení: „Rusi videli, ako sme jazdili na kajakoch a tiež to chceli vyskúšať, zdalo sa im to celkom jednoduché. Jeden sa posadil do lode, ale keď sa dvakrát prevrátil, naštval sa, zobral automat a dávkou zastrelil nešťastnú „bajdarku“!

Posledná sa odohrala o pár rokov neskôr: „Za čias vládnutia Antonína Zápotockého visel jeho portrét ako prezidenta a 1. tajomníka na čestnom mieste v klubovni lodenice. Po úspešnej a búrlivej oslave sa štyria členovia rozhodli a „obľúbeného“ prezidenta zvesili. Slávnostne ho niesli, každý za jeden roh, až na pontón, tam ho pochcali a hodili do vody. Po tomto akte sa vrátili do klubovne a uložili sa k spravodlivému spánku. Ráno, keď sa prebudili, neveriacky zízali na obraz na stene. On tam zase visel. Čo sa stalo? Nuž ešte v noci dvaja triezvejší bežali do mesta a doniesli nového, lebo sa báli, aby z toho neboli problémy.“

Tatran Karlova Ves má v súčasností asi 280 členov, z toho 30 športovcov sa venuje rýchlostnej kanoistike, medzi nimi šesť seniorov a 24 dorastencov a žiakov. Ročný rozpočet je vyše 30 000 eur. Rodinný areál Tatrana v zátoke pri Dunaja stále dýcha históriou, stále má svoje zákutia, ktoré si pamätajú napríklad 24. august 1935. Aj preto všetci jeho členovia, bývalí aj súčasní, veria, že Bratislava a Karlova Ves oň nikdy neprídu...

(db)