Belasí opäť zvládli slovenské hokejové povstanie

Žilina, Trenčín, ani Košice nezastavili slovanistickú hokejovú mašinériu, ktorá sa rok po zisku majstrovského titulu tešila z jeho obhajoby. Euforický večer v piatok 11. apríla dal za pravdu tým, ktorí od začiatku tvrdili, že práve Slovan má najväčšie predpoklady na zisk titulu.

Obhajoba však vôbec nebola taká jednoduchá ako vlaňajší triumf, ten tohtoročný sa rodil v dramatických dueloch, ktoré rozvášnili celé Slovensko.

Po bezproblémovom postupe cez Žilinu prišiel na rad Trenčín a ten pripravil fanúšikom belasých bezsenné noci. Dukla viedla na zápasy už 3:1, no posledný krok neurobila a vo finále čakali na Slovan Košice. Tie naopak začali katastrofálne, od stavu 0:3 neuveriteľne zabrali a všetko sa tak rozhodovalo v spomínaný piatok, v úplne poslednom zápase extraligovej sezóny 2007/2008. Zverenci Zdena Cígera však všetko nakoniec zvládli a titul, napriek obrovskej snahe zvyšku hokejového Slovenska, zostal pri Dunaji.

„Sme šťastní. Pred sezónou sme si dali tri ciele. Chceli sme vyhrať základnú časť Extraligy, získať samotný titul, čím by sme sa priamo kvalifikovali do Ligy majstrov, a presadiť sa aj na medzinárodnej scéne. Vyšlo to a vďaka za to patrí všetkým hráčom a trénerom,“ tvrdil šťastný generálny manažér belasých Maroš Krajči.

Hoci mnohí fanúšikovia „podozrievali“ hráčov, že oslavu titulu odkladali na domáce zápasy, Maroš Krajči nič také nepripúšťal: „Keď Košice vyrovnali stav série na 3:3 a v poslednom dueli dokonca znížili na 2:3, bol som poriadne nahnevaný,“ priznal Krajči.

Jedným z hrdinov play-off bol brankár Sasu Hovi. Do histórie sa zapísal nielen skvelými výkonmi, ale aj gólom, ktorým zmrazil Trenčanov. „Tým, že sme obhájili titul, som bohatší o ďalšiu hokejovú skúsenosť. Celé play-off bolo skvelým zážitkom, osobne som šťastný, že som na Slovensku, v Slovane a že sme obhájili titul. Teraz sa musíme sústrediť na Ligu majstrov a získať ďalšie trofeje,“ povedal fínsky brankár.

Zatiaľ čo Hovi bude aj naďalej v kabíne majstra, s mužstvom sa rozlúči obranca Srdínko, ktorý mieri do Kladna. „Rozhodli psychické sily a psychická pohoda,“ povedal o titule skúsený obranca. „Viem, že Slovan mal záujem, aby som zostal, ale rodinné dôvody zavážili, že sme sa rozhodli pre Kladno,“ dodal.

„Bola to neuveriteľná dráma, aká patrí k play-off,“ vyznal sa kapitán belasých Róbert Döme a pokračoval: „Košice potvrdili svoju kvalitu, hrali výborne, ale my sme boli ešte lepší. Zvládli sme aj krízové momenty a som šťastný, že sme priniesli fanúšikom titul.“ Kanonier Marek Uram ho doplnil: „Od začiatku sezóny som veril, že toto mužstvo má na titul. Veril som aj vtedy, keď sme mali menšie krízy, veril som aj teraz, keď Košičania vyrovnali stav série na 3:3. Je to krásny pocit, skončiť sezónu takým skvelým víťazstvom!“

Pri všetkej úcte k hráčom, jeden z najdôležitejších podpisov na majstrovskom triumfe patril trénerovi Zdenovi Cígerovi. V posledných týždňoch bol prepieraný zo všetkých strán, zrejme najviac invektív na jeho hlavu sa znieslo po šiestom zápase v Košiciach, keď poslal rozhodcov do „riti”.

„Môj osud som spojil kedysi so Slovanom. Prišiel som na Slovensko, aby som bol doma a aby som niečo dokázal. Obetoval som preto veľa, či už z finančného hľadiska, alebo hokejového. Je známe, že som mohol zostať v Amerike. No prišiel som sem a Slovan mi ponúkol najprofesionálnejšie podmienky. Mnoho ľudí to nevedelo pochopiť, pocítil som problémy s nenávisťou. Najmä v Martine, v mojom rodisku, dodnes tam žije moja rodina, a preto trpí. V Trenčíne to isté. Ľudia sú proste zlí. Myslím si, že nikto mi nemá čo vyčítať.“

Zdeno Cíger možno prvý raz verejne vyslovil myšlienky, ktoré počas sezóny od neho neodzneli: „Padlo tu veľa slov, ba aj urážok. Pritom mužstvo urobilo veľa teraz aj v play-off, ale už boli pochybné hlasy. Len preto, že sa chvíľu nedarí, už sa pochybuje o metódach. Všetkých nás to uráža. Tá nedôvera prináša nervozitu. Keď mi vedenie neverí, to znervózňuje mňa a potom zo mňa vyšli napríklad tie slová o rozhodcoch. Bola to pre mňa namáhavá sezóna, teraz nechám chlapcov, nech si to užijú. Ja sa neviem tak strašne radovať, povedal by som, že sa viem len vnútorne tešiť,“ vyznal sa Zdeno Cíger.

Michal Minďáš