T. Gallová: Stále sa zlepšujeme, je to však dlhá cesta

Je jednou z dvoch mladých tréneriek v najvyššej súťaži basketbalistiek. Tatiana Gallová (26), kormidelníčka bratislavského Slovana. Reprezentantka novej trénerskej vlny v slovenskom ženskom basketbale.

S ktorým klubom sa viaže vaša hráčska kariéra?

- Dlhé roky som hrávala práve za Slovan, neskôr som prešla viacerými tímami na Slovensku, aj v zahraničí. Mojím postom bolo krídlo, ale hrávala som aj na pivote a na mieste rozohrávačky. Nový post bol pre mňa vždy určitou výzvou, naučil ma, aký rozdiel a podiel na hre máte, už len podľa toho, kde na ihrisku ste. No najlepšie sa stále cítim na krídle.

Koniec kariéry prišiel dosť skoro...

- Nedalo sa naraz sedieť na dvoch stoličkách. V prvom rade som sa rozhodla naplno venovať trénerskej činnosti. A navyše už od mládežníckych kategórií som mala problémy s kolenom.

Aké boli trénerské oťukávačky?

- Začínala som tým, že som chodila pozorovať tréningy a postupne som začala pri nich pomáhať. Cenné skúseností som získala počas „neoficiálneho asistovania“ - na podnet zo strany profesora počas štúdia na FTVŠ - na tréningoch Ladislava Štajgera, prípadne iných kormidelníkov. Potom som pracovala s viacerými mládežníckymi tímami, rôznych kategórií. Nakoniec som v Dánsku začala trénovať aj ženy.

Prečo ste si vybrali Slovan?

- Slovan bol jednou z alternatív. Mali o mňa záujem už pri „znovunarodení“ timu opätovne ma oslovili po návrate z Dánska. V jeho prospech asi najviac zavážilo to, že je to takpovediac „rodinná tradícia“.

Prvé dojmy?

-Tie by som skôr pomenovala skúsenosťami, sú nové a stále sa učím. A je veľa toho, čo sa ešte musím učiť.

Pamätáte si ešte premiérový zápas? Aká ste vlastne trénerka? Pokojná, impulzívna, debatujete s rozhodcami...?

- Prvý zápas? Hm, každý zápas je svojím spôsobom prvý. Nebývam nervózna, skôr je to také očakávanie. No počas nášho prvého zápasu som bola nervózna... K tomu, ako vychádzam s rozhodcami, by sa asi mali vyjadriť iní, napríklad samotní rozhodcovia. Každá minca má dve strany. Ja by som sa zaradila medzi impulzívne typy, čo určite nie je príliš vhodné pre ženu môjho veku... V Dánsku mi hovorievali, že som ako sopka. Pokojná a potom z ničoho nič vybuchnem.

Mali ste nejaký trénersky vzor?

- Nie. Mala som šťastie na to, že som robila s trénerskými osobnosťami - aj v škole - či už ako hráčka alebo ako asistentka. Týmto by som sa im chcela poďakovať. Od každého sa dá niečo naučiť. Od niekoho, ako čo robiť, od iného práve to, ako a čo nerobiť. Podstatná je skúsenosť, tá nás poučí.

Ako zatiaľ hodnotíte vaše výkony a výsledky v Extralige?

- Teší ma, že sa neustále zlepšujeme a že na našej hre vidieť pokroky. Pred nami je však dlhá cesta. Tím poskladaný zo slovenských hráčok treba budovať dlhé roky, chce to trpezlivosť... Trošku sklamania tam však je. Odohrali sme aj zápasy, ktoré sme mohli vyhrať, alebo zahrať lepšie. Myslím si, že na play-off jednoznačne máme, a keď dokážeme na ihrisku odovzdať to, čo na tréningoch, prídu aj lepšie výsledky.

Čo vravíte na úroveň najvyššej súťaže?

- Napriek tomu, že tohtoročná Extraliga je kvalitnejšia ako minulý ročník, je evidentný celkový pokles úrovne v posledných rokoch. Spôsobuje ho odlev mladých kvalitných hráčok do zahraničia, za lepším angažmán a narušenie koncepcie práce s deťmi. Každý chce mať majstrov už v minibasketbale a nemyslí sa na komplexné budovanie hráčskych osobností. Navyše klesla základňa, takže výber sa zužuje. Pozrite sa na súčasnú Extraligu - sú tu buď primladé dievčatá, alebo „priskúsené“ hráčky.

V Cassovii majú tiež mladú trénerku. Je to náhoda, že sa v jednom ročníku objavili dva mladé trénerské talenty?

- Náhody vraj neexistujú. No keď nám vravíte talenty - ďakujem... U Hanesovej to však nie je až taká náhoda - ona so svojím tímom už pracovala už predtým. Idú spolu dlhší čas, takže si myslím, že je to prirodzené. No a u mňa? Hm, asi šťastie a zhluk náhod... Alebo - vraj si ma vybrali hráčky. Môžete si vybrať (smiech). Liga nám však celkove omladla, nuž prečo neomladiť aj trénerov? Na Slovensku je dosť takých, ktorí by mohli dostať šancu.

Kde potrebuje Slovan najviac doplniť?

- Sme mladý a neskúsený tím. Chýba nám agresivita a prehľad. No najviac trpíme tým, že nemáme skúsenú rozohrávačku. A pivotku, dostatočne silnú, aby si vedela spraviť „poriadok“ pod košom.

Kde a ako si najlepšie oddýchnete od basketbalu?

- Počas športovania, cestovania a prechádzok. Aj keď veľmi často sa teraz k tomu nedostávam. Rada si posedím pri káve a dobrom jedle s priateľmi, to je najlepší relax. Aby som nezabudla, aj pri dobrom filme. A paradoxne - aj pri trénovaní... No ľudia, čo so mnou pracujú, vám povedia niečo iné - najlepšie si vraj oddýchnem, keď spím (smiech).

Zhováral sa Michal Miňďáš
FOTO - Oto Limpus