Národný futbalový štadión nestojí, ani sa nestavia

Keby to nebolo smutné, bola by to taká sranda, že sa Slováci budú váľať po zemi. Tento rok už má svoje mediálne evergreeny, no nad všetkými hviezdami, celebritami či osobnosťami čnejú dve stavby, ktoré zabávajú širokú pospolitosť.

Národný futbalový štadión a multifunkčná hala, v ktorej by sa o štyri roky mali hrať hokejové majstrovstvá sveta. Okolo oboch sa nahovorilo a napísalo viac než dosť, ale čoraz častejšie sa v ich súvislostí spomína slovíčko blamáž!

Najskôr rozoberme, aké veci sa dejú, či skôr nedejú okolo futbalového štadióna:

Čo je isté. V podstate to, že ho chceme. Teda, že by sme ho chceli. Prvý, ale riešiteľný problém je v tom - kde. Na Slovane? Na Pasienkoch? V Petržalke? Smerom na Ivanku? V Dúbravke? Ťažko povedať. Slovanisti by ho radi postavili na Tehelnom poli, ale súčasne by tam radi videli vlastný štadión. Preložené. Štadión áno, ale radšej nech patrí nám. Interisti chcú tiež stavať. U nich doma. Proti nie sú ani v Dúbravke a už vôbec nie v okrajových častiach Bratislavy...

Druhý problém je oveľa závažnejší a určite aj hlavný: Peniaze. Fico všetkým odkázal, že si vie predstaviť štadión za necelú miliardu a nie za tri až štyri miliardy, o ktorých hovorí futbalový zväz. Premiér však počúva zlých radcov, pretože v tomto pravdu nemá. Ak sa už bude stavať štadión, tak nech slúži viac rokov, nech to nie je polostavba, ale stánok na európskej úrovni. A taký sa za miliardu nepostaví. Je však jasné, že štát do toho toľko nevrazí.

Prednejšie sú iné veci - diaľnice, mosty, tunely... V tomto vláde ťažko odporovať, skôr je to výzva pre futbalový zväz, nech si hľadá vhodných sponzorov. Tak ako to dokázali Zlaté Moravce, ktoré si za leto zrekonštruovali štadión, ako to vedia v Žiline, kde modernizujú a zbytočne nesľubujú. Len v Bratislave fanúšikovia márne čakajú, kedy bude môcť Petržalka hrať pohárové zápasy doma, a slovanisti tŕpnu, kedy sa im Tehelné pole zosype na hlavy...

Je samozrejmé, že Bratislava potrebuje dôstojný futbalový stánok. V súčasnosti ho nemá. Nie je ním Tehelné pole, nie sú ním Pasienky, ani Petržalka. Hovoriť však o niečom niekoľko rokov a prísť akurát k tomu, že niečo sa už musí urobiť, je smiešne. O rok sa začne kvalifikácia MS, o rok bude možno hrať niektoré bratislavské mužstvo znovu európsky pohár, ale namiesto toho, aby sa fanúšikovia vybrali na futbal peši či električkou, budú sadať do aút a cestovať do neďalekých mestečiek. A komentáre k téme Národný futbalový štadión budú stále obsahovať slovné zvraty ako: stále sa nedohodlo, kto to vlastne postaví, kde bude stáť, za koľko...