Boris Kitka prvý raz prišiel na Tehelné pole ako šesťročný

Keď funkcionári Slovana oznámili, že na trénerskú lavičku si sadne Boris Kitka (spolu s Mariánom Zemanom a Ladislavom Peckom), väčšina fanúšikov zostala príjemne prekvapená.

Boris Kitka je jedným zo symbolov Slovana, odohral tu viacero vydarených sezón, s jeho menom sa spája aj najväčší slovanista posledných desaťročí - Borisov výborný priateľ Peter Dubovský, no ako tréner bol braný skôr ako nováčik než starší matador.

Samotný Boris Kitka priznáva, že trénovanie Slovana považuje za česť: „Prežil som tu nádherné roky, cítim sa byť poctený, že som dostal dôveru funkcionárov. Verím, že sa nám Slovan podarí posunúť ešte vyššie...“

~     ~     ~
Pamätáte sa, kedy ste sa prvý raz objavili na Tehelnom poli?

- Keď som mal šesť, tak som sa dostal do prípravky. Trénovali tam vtedy páni Mutkovič a Jurčák.

Prečo práve Slovan?

- Priznám sa, že vlastne ani neviem. Otec bol však veľký slovanista, takže asi preto sa rozhodol, že to skúsim v Slovane.

Pamätáte sa aj na vtedajšie vzory, ktoré v tom období hrávali za áčko?

- Veľmi nie. Skôr si spomínam na neskoršie obdobie. Začalo sa Mariánom Masným, Jánom Švehlíkom, neskôr prišli Milan Luhový, Rudo Bobek. Podávali sme im lopty a osobitne mi utkvel v pamäti pohárový duel s milánskym Interom. Darilo sa nám aj na ihrisku, kde sme sa napríklad stali žiackymi majstrami Slovenska.

S kým ste vlastne vyrastali?

- V Základnej škole na Českej ulici som mal dobrých spoluhráčov, ale ak sa nemýlim, tak do mužského áčka sa neskôr dostali iba Haša a Végh.

V doraste sa to však už hemžilo budúcimi slávnymi hráčmi...

- Určite. Nezabudnuteľný bol Peťo Dubovský, ale vtedy tam hrali aj Rišo Trutz či Erich Chytil.

Mali ste aj nejakú prezývku?

- Vlastne žiadnu, žiadna mi neprischla.

A obľúbené číslo?

- Obľúbené čísla mám, ale na drese som nosil iné. Väčšinou dvanástku, s ktorou som potom hrával aj v Riede. Keďže som často striedaval, čísla do jedenásť boli rozobraté.

S vašim menom sa však spája aj Trnava, ktorú ste rok zachraňovali v lige.

- Každý urobil v živote rozhodnutia, ktoré dnes vidí inak. Ani ja nie som výnimka. V tom období som však chcel najmä hrať. Mal som 21-22 rokov a túžil som byť stabilne na trávniku. V Slovane to nešlo, tak som skúsil Trnavu. Myslím si, že spolu s brankárom Mirom Königom sme svoju úlohu splnili. Mali sme druhú najlepšiu obranu, dokonca som sa na čas stal kapitánom Spartaka. Dnes viem, že je medzi Trnavou a Slovanom veľká rivalita, ale na samotnom trávniku a medzi futbalistami sa to berie inak. Aj keď, ako vravím, dnes by som sa možno rozhodol inak...

Ako spomínate na Ried, kam ste prestúpili v roku 1997?

- Len v dobrom. Pôsobil som tam päť sezón, koniec kariéry urýchlilo zranenie členka. Bolo to však tiež zaujímavé obdobie.

Vrátili ste sa hneď na Tehelné pole?

- Od roku 2003 som s Ivanom Hrdličkom pôsobil pri devätnástke, s ktorou sme sa najbližšiu sezónu stali majstrami Slovenska. Pre Slovan prvý raz po štrnástich rokoch. Vytiahli sme hráčov ako Hamšík, Gajdoš, Piroška, Adámik... Bolo možno aj prirodzené, že som trénersky išiel vyššie a stal som sa asistentom Štefana Zaťka. Keď ten predčasne skončil, odišiel som aj ja. Cítil som sa navyše trošku vystrieľaný po dvaapolročnej práci v prostredí, ktoré bolo vtedy dosť náročné.

Kedy sa začali vaše oťukávačky s funkcionármi týkajúce sa trénerského pôsobenia?

- Niekedy v apríli mi pri prvých rokovaniach povedali, že som jednou z alternatív na nového kormidelníka. Považoval som to za česť, a keď sme sa po nejakých dvoch - troch týždňoch dohodli, bol som šťastný.

Čo je vašou prvoradou úlohou?

- Využiť čas na vykryštalizovanie kádra, dôkladnejšie spoznať hráčov. Letná príprava je atypická, krátka, aj preto bude dôležité, ako využijeme tých pár týždňov. V zime už bude, našťastie, viac priestoru.

Najnovšie ste získali žilinského Švestku.

- Som rád, že ho máme. Švestka je kvalitný obranca, pod Dubňom sa síce nepresadil do základnej zostavy, ale bolo to zapríčinené zranením a tým, že Hubočan sa dostal do výbornej formy. Švestka má však na to, aby sa stal stabilným článkom našej defenzívy, navyše ho môžeme využívať pri štandardkách a zavážili aj jeho charakterové vlastnosti.

Zostáva aj Masaryk.

- Je to náš dôležitý hráč, jeden z tých, okolo ktorých sa točí naša hra. Verím, že aj v novej sezóne potvrdí svoje kvality a bude oporou.

Kontrakt sa predĺžil Meszárošovi.

- Na Ľuba sa vždy dalo spoľahnúť. Pokiaľ bude zdravý, určite má na to, aby vo futbale dokázal veľké veci. Budem rád, ak sa mu to podarí v Slovane.

Vaše želanie?

- Viem, že to bude ťažké, ale znovu sa stať bratislavskou futbalovou jednotkou. Uvedomujem si kvality Artmedie, no bol by som veľmi rád, aby bol Slovan znovu tam, kam roky patril. A privítal by som aj to, keby sme mali vlastný štadión!

Ste Bratislavčan, žijete ešte stále v meste?

- Bývam kúsok od centra, vo Vajnoroch - Čiernej Vode. Bratislava je však skutočne môj domov, narodil som sa v nej, mám tu rodinu, priateľov.

Čo sa vám na meste páči?

- Je veľmi mladé, moderné. Mne sa páči, je to moje rodisko.

(mm)
FOTO - Miroslav Košírer