Napísali ste nám 08/1999

Vo jednom týždni sa zjavili v miniparčíku medzi Žilinskou, Štefánikovou a Kyčerského ulicou v Starom Meste muži s motorovými pílami. Za obeť ich práce padlo päť mohutných, solitárne stojacich stromov pri parkovisku áut.

Stromy, ako vidieť ešte i teraz na pozostatkoch pňov, boli úplne zdravé. Kto dal na tento nový barbarský čin príkaz, nevedno. Možno to došetria zodpovedné orgány a poženú vinníkov na zodpovednosť. Pri tom všetkom je zaujímavé, že iba pár krokov od miesta barbarského rúbania, hneď za zástavkou električiek na druhej strane cesty, stojí už niekoľko rokov vyschnutý odrastený strom. Jeho peň je plný kadejakej chrobače a škodlivého hmyzu. O jeho odstránenie však akosi nikto nejaví záujem. Prečo asi?

Igor Janota, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~  ~ ~
Pri bratislavskom tuneli na Nábreží arm. gen. L. Svobodu je veľká autobusová a električková zástavka. Je mi veľmi ľúto, že už dlhší čas je v dezolátnom stave. Poškodená strecha, keď prší, tvoria sa mláky, lavice sú poškodené, okná vybité, plno špiny a nedopalkov. Prostredie je celé v dezolátnom stave. Keď porovnávam bratislavské korzo a iné objekty, je v tom veľký rozdiel. Bolo by potrebné zvýšiť dozor poriadkovej služby a polície, lebo z opačnej strany mladí ľudia, čo fetujú, v noci ničia a rozbíjajú, čo nie je zo železa. Prosím kompetentných pracovníkov, nech sa na celú vec pozrú a zjednajú nápravu.

Alfréd Haško,Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Návšteva Slovenského národného divadla bola pre mňa vždy sviatočnou chvíľou, hoc sa za sviatočného návštevníka divadla nepovažujem. Rada navštevujem viackrát v rôznych obsadeniach tak operu, ako aj balet. Každý, kto do divadla chodí, bude so mnou súhlasiť, že sa máme pred svetom čím pochváliť. V stredu 7. apríla sme sa vybrali s manželom na operu Bohéma. Napriek tomu, že bol všedný deň, venovala som svojmu zovňajšku patričnú pozornosť, čo som vyžadovala aj od manžela. On to pripomienkoval poznámkou: „Prosím ťa, čo ma preháňaš, veď tam (v divadle) budú možno aj vo svetroch, ba aj v teplákoch.“ Doba sa aj v tom zmenila, slušné oblečenie sa do spoločnosti nevyžaduje. Alebo som staromódna?

Na slová môjho manžela však došlo. Sedeli sme na prízemí, čiže na výberových miestach. Vedľa mňa si sadol pán v teplákových nohaviciach a voľnom popísanom tričku, na nohách mal tenisky a cez koleno prehodený teplákový vrch. Bola som pohoršená. Pokazil mi sviatočnú chvíľu, na ktorú som sa tešila. Nedokážem pochopiť, ako môže byť vedením divadla tolerovaná taká vážna vec, ako je spoločenský bontón. Už som si zvykla na to, že muži bežne chodia do divadla v pulóvroch alebo v teplákoch...(?) Skúsme spoločne urobiť niečo pre naše mesto. Veď naši umelci si nezaslúžia, aby ich umelecký výkon bol hodnotený našou nekultúrnosťou. Divadlo by malo zostať naším svätostánkom.

Juliana Laudová, Ružinov
LIST ČITATEĽA