Niektorí bratislavskí starostovia nesúhlasia s legalizáciou čiernych stavieb podľa novely stavebného zákona

31.1.2025
0

Zdroj: ms

Páčil sa vám článok?

„Nesúhlasíme so zelenou čiernym stavbám,” hovoria starostovia mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Karlova Ves, Rača, Vrakuňa, Devínska Nová Ves, Lamač, a Čunovo spoločne s hlavným architektom mesta Bratislava vo svojej kritike novely stavebného zákona z dielne ministerstva dopravy.

Verejného ochrancu práv žiadajú o preskúmanie a zhodnotenie ústavnosti tejto novely účinnej od 1. apríla 2024. Podľa ôsmich starostov (v Bratislave máme 17 starostov) legislatívna úprava navádza k hrubému porušovaniu pravidiel udržateľného rozvoja miest a obcí na Slovensku.

„Táto novela podrýva základné princípy rovnosti všetkých obyvateľov, ochrany životného prostredia, právo na súkromie a vlastníctvo, bezpečnosť a vysmieva sa verejnému rozhodovaniu o regulácii územného rozvoja,” hovorí autor iniciatívy a
starosta bratislavského Starého Mesta Matej Vagač. Rozsiahle nerešpektovanie územného plánovania, ktoré daná novela priniesla, môže podľa neho vážne ohroziť ústavné práva občanov Slovenskej republiky.

Územný plán vzniká na základe širokej participácie všetkých aktérov územia vrátane dotknutých občanov, vlastníkov pozemkov, odbornej verejnosti a štátnych orgánov. Tento proces je náročný, dlhodobý, vyžaduje odborné analýzy, verejné prerokovania a schválenie príslušnými orgánmi. „Nemôžeme obchádzať územný plán, veď práve ten zaručuje rovnaký meter, rovnaké pravidlá pre všetkých. Rešpektovanie územného plánovania je dôležitý prvok fungovania právneho štátu,” dodáva Vagač.

Územné plány poskytujú predvídateľnosť pre občanov, podnikateľov a verejnú správu. Legalizáciou „čiernych” stavieb môže byť podľa starostov oslabená právna istota a dôvera v kľúčové inštitúcie, ktoré majú hájiť verejný záujem.

Podľa paragrafu 140d novelizovanej stavebnej legislatívy, ak stavebník objektu postaveného medzi 1. januárom 1990 a 31. marcom 2024 preukáže splnenie stanovených podmienok, má stavebný úrad takzvanú „čiernu” stavbu, teda stavbu postavenú a užívanú bez povolenia stavebného úradu, zlegalizovať. „Vzniká tým v našom prostredí neobvyklý precedens pre majiteľov čiernych stavieb, ako sa bez negatívnych dôsledkov na samotného investora legalizujú čierne stavby. Stavebný úrad vydá rozhodnutie o spôsobilosti stavby na jej užívanie a takéto rozhodnutie bude mať účinky kolaudačného rozhodnutia.” vysvetľuje Matúš Čupka, starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.
Za najväčší problém považujú starostovia fakt, že sa nemusí posudzovať priestorový súlad s reguláciou v územnom pláne. „To znamená, že stavba môže byť v rozpore podmienkami verejného záujmu a tiež môže poškodzovať okolitých občanov a ich súkromný majetok,” vysvetľuje starosta bratislavskej Rače Michal Drotován. Na dodatočné skolaudovanie stavby musí teda stavebník splniť už len niekoľko podmienok, ktoré vo väčšine prípadov nebývajú pre vlastníkov stavby problémom. Stavba nesmie byť v ochrannom pásme inžinierskej siete či na cudzom pozemku, a tiež nesmie byť pri tejto stavbe už začaté konanie o odstránení či dodatočnom zlegalizovaní. Zároveň musí ísť o stavbu, ktorá je nepretržite využívaná na účel, na ktorý bola postavená, čo tradične nebýva problematické deklarovať.

Úpravou podľa starostu Vagača vzniklo aj v niektorých prípadoch nerovné postavenie občanov, ktorí už začali konanie o dodatočnej kolaudácií podľa prechádzajúceho právneho predpisu. „Javí sa to ako nelogické a v zásade aj nespravodlivé, aby stavebníci, ktorá sa rozhodli požiadať v minulosti o dodatočné stavebné povolenie, boli zjavne v nevýhodnejšom postavení ako tí, ktorí oň doposiaľ dobrovoľne nepožiadali. Je to potrestanie tých zodpovednejších?” pýta sa staromestský starosta.

Podľa slov bratislavských starostov sú novelou zákona podporené a legitimizované nespravodlivé výnimky. „Sme znepokojení, že predmetná novela zákona podkopáva autoritu územného plánovania, motivuje k obchádzaniu zákonných postupov, čím vytvára precedens pre budúce zneužívanie systému a v neposlednom rade ohrozuje práva občanov, napríklad narušením ich súkromia, zhoršením kvality životného prostredia alebo zvýšeným zaťažením infraštruktúry a verejných zdrojov,” dopĺňa Vagač. „Veď akú motiváciu má stavebník prejsť celým správnym procesom, pokiaľ vie svoju stavbu bez problémov aj dodatočne legalizovať? Aké nástroje ostanú v rukách susedstvu, samospráve či ochrane životného prostredia?” kladú si otázky zástupcovia mestských častí. Amnestia na „čierne” stavby podľa nich myslí a vychádza v ústrety iba tým, čo ignorovali zákon a razili filozofiu „rovných a ešte rovnejších”.

Starostovia Matej Vagač, Matúš Čupka, Dana Čahojová, Michal Drotován, Martin Kuruc, Dárius Krajčír, Igor Polakovič, Gabriela Ferenčáková a hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan vyzývajú verejného ochrancu práv, aby sa touto legislatívnou zmenou zaoberal z pohľadu jej súladu s Ústavou SR a jej dôsledkov na základné práva občanov. Vo svojom liste ombudsmanovi deklarujú, že novela zákona v súčasnej podobe podkopáva princípy právneho štátu a porušuje zásady proporcionality a spravodlivosti, ktoré sú základom ústavnej ochrany. „Takéto samozvané legislatívne úpravy môžu mať a majú negatívne dôsledky na kvalitu života ľudí a integritu územného plánovania,” uzatvárajú zástupcovia mestských častí, ktorých je územné plánovanie a rozvoj priamou kompetenciou.

(ts, ms)

Páčil sa vám článok?