Námestie republiky čaká veľká premena, jeho skatepark už dnes nie je zďaleka iba športoviskom

Zdroj: Magistrát

Námestie republiky v bratislavskej Petržalke sa zmení. Vizualizácie jeho novej podoby uvidíme v septembri po vyhodnotení urbanisticko-krajinársko-architektonickej súťaže návrhov, ktorú nedávno vyhlásil Metropolitný inštitút Bratislavy. Už dnes je však isté, že tunajší skatepark sa zachová. Čaká ho zmena povrchu, aby nebol taký hlučný a zrejme sa presunie do inej časti námestia.

Skateparkov v Bratislave nie je veľa. A hoci sa aktuálne budujú nové pod Mostom SNP, v Rači a v Karlovej Vsi, sú určené predovšetkým pre street komunitu. Ten náš v Petržalke je unikátny tým, že ho vyhľadávajú freestyle jazdci – na bicykloch, kolobežkách a občas na skateboardoch.
Aký je medzi nimi rozdiel? Street predstavujú menšie prekážky, múriky, lavičky či zábradlia, ktoré simulujú mestské prostredie a prvky. Predchádza sa tým k ich poškodzovaniu. Freestyle je zameraný na väčšie a vyššie prekážky, charakteristické pre jazdu sú akrobatické prvky, napríklad saltá.

Skatepark na Námestí republiky je jediný svojho druhu v Bratislave a freestyle by tu mal zostať zachovaný aj po revitalizácii námestia. „Je to pre nás veľmi dôležité. Títo jazdci by nemali prísť o svoj priestor a zmysluplnú zábavu v ňom,“ hovorí Michal Berta z OZ Kaspian, nízkoprahového (ľahko dostupného) klubu pre deti a mladých od 7 do 23 rokov. Skatepark majú v správe od roku 2005.

Zdroj: Archív Kaspianu

​Tento skatepark je unikátny tým, že ho vyhľadávajú freestyle jazdci.

Aj preto komunity jazdcov tlmočili mestu prostredníctvom Kaspianu svoju predstavu a architekti od nich majú aj možné vizualizácie priestoru. Jazdci si uvedomujú, že súčasný stav skateparku je zastaralý. „Materiály ako oceľ a kovové prvky, ktoré tu dnes dominujú, sú hlučné a mali by byť nahradené železobetónom. Chápeme aj, žeby prístup z centrálnej časti námestia k vode mal byť priamy a my tam doslova zavadziame,“ pokračuje Michal a dodáva, že jazdci nemajú problém s presunutím skateparku v rámci námestia. „ Nech je však zmysluplný a keď dôjde k realizácii, nech sa nový park buduje paralelne popri fungovaní starého. Ak by totiž boli deti odstrihnuté od tohto priestoru čo len rok, rozpŕchnu sa a môžu skĺznuť niekam, kde to nikto z nás nechce.“

Zdroj: Archív Kaspianu

​Michal Berta tu pracuje ako terénny sociálny pracovník už roky.

Michal Berta vie, o čom hovorí. Od roku 2016 pracuje ako terénny sociálny pracovník Kaspianu v skateparku a okolí. Počúva a usmerňuje deti a dospievajúcich, ktorí potrebujú pozornosť, radu, chcú sa predviesť, vidieť podporu. Nevyhne sa téme vzťahov, drog, alkoholu, sexu či pohlavných chorôb. Do skateparku už neraz volal aj políciu. Paradoxne, pre vyčíňanie dospelých.

Kolobežky aj požičajú

Keď v roku 2005 Kaspian preberal skatepark do správy, bol to skôr provizórny priestor, mobilné prekážky v ňom boli dovezené z Rakúska či podomácky vyrobené. V roku 2005 sa občianskemu združeniu vďaka grantom podarila väčšia rekonštrukcia. „Videli sme tam komunity detí, pre ktoré sme chceli vytvoriť bezpečný priestor a podporiť ich záujem o šport ako ideálnu alternatívu pre zmysluplné trávenie voľného času,“ hovorí Michal a vysvetľuje, že Kaspian nielen realizuje aktivity pre deti, ale deti aj vyhľadáva tam, kde sa združujú. V skateparku napríklad požičiavajú kolobežky, prilby aj chrániče, aby si mohli zajazdiť aj tí, ktorí ich nevlastnia.

Priznáva, že prvotné spoznávanie nebolo jednoduché. Deti mali skreslenú predstavu o tom, kto terénni pracovníci sú, niektorí boli presvedčení, že ide o policajtov v utajení. „Dnes už, keď sa povie Kaspian, takmer každý vie, kto sme. Deti nás aj samé zoznamujú s kamarátmi. Niektoré prichádzajú z nášho klubu na Furdekovej do skateparku a funguje to aj naopak.“
V altánku pri skateparku, kde v lete s kolegyňou trávia čas od tretej poobede do šiestej, majú nastavené isté pravidlá, funguje tam však namiesto priamych rád vypočutie a dôvera. Aj preto, keď príde rodič a chce detaily zo života svojho dieťaťa, nedozvie sa ich bežne. „Naša cieľová skupina sú deti, sme tam primárne pre ne,“ hovorí Michal.

Kedy treba volať policajtov?

Petržalský skatepark je najväčší v Bratislave. Denne tu počas sezóny, ktorá začína na jar, nájdete aj 50 detí. Chodia z celej Petržalky, z ostatných mestských častí, z okolia Bratislavy aj z Rajky. Dokopy sa ich tu schádza niekoľko stoviek. Najmä do veku 15, 16 rokov. Nie všetci chodia jazdiť. Niektorí prídu pozrieť kamarátov, pozhovárať sa. „Sedia na lavičkách, v altánku alebo aj priamo na prekážkach. Napríklad účko taký priestor poskytuje,“ hovorí Michal o tom, že skatepark zďaleka nie je len športovisko. A tým, že je na ňom život, priťahuje aj dospelých. Bohužiaľ, aj tých s fľašami v ruke, ktorí si tu urobia párty a nostalgicky spomínajú ako tu kedysi jazdili sami. „Už som volal aj štátnu políciu, keď sme tu mali sex za jednou z prekážok a dvojica na upozornenia nereagovala. Takmer sa nám tu pobili dve rodiny, ktoré riešili šikanu a nedávno som mal konflikt s dvoma opitými mamičkami, ktoré tam porozbíjali fľaše od vína,“ konštatuje s tým, že za neporiadok nie vždy môžu deti. Mnohé, naopak, cítia za tento priestor spoluzodpovednosť. Tá sa buduje aj pri spoločnom komunitnom maľovaní, osádzaní nových prekážok či pravidelnom upratovaní.

Zdroj: Archív Kaspianu

Iste, aj medzi nimi bývajú konflikty. „Zažil som v minulosti vyhrotené situácie, keď sa pobili komunity a kolobežky a bicykle lietali vzduchom. Jeden bol nepriateľ, lebo mal bicykle, druhý s kolobežkou zas zavadzal. Obe skupiny si chceli skatepark privatizovať pre seba,“ spomína terénny pracovník. Dnes sú už vraj podobné konflikty skôr raritou. Navzájom sa začali rešpektovať cyklisti aj kolobežkári, pokročilí aj začiatočníci, a to aj vďaka tomu, že sme si spolu sadli, začali sa počúvať a zistili, že máme vlastne spoločný cieľ – mať lepší skatepark, dodáva Micha Berta.(in)

Ďalší krok k novému námestiu

Námestie republiky sa má podľa víťazného návrhu urbanisticko-krajinársko-architektonickej súťaže stať centrálnym zhromažďovacím priestorom mestskej časti. Súčasťou by mali byť aj upravené brehy Chorvátskeho ramena, lepšie prepojenie cez Jiráskovu ulicu smerom k Cik-Cak centru, pribudne zeleň, osvetlenie, mobiliár, toalety, kaviareň, vodné prvky, zrekonštruuje sa pamätník... Organizovať sa tu budú kultúrne podujatia, ale keďže je tu priestoru dosť, tak šancu majú aj športové aktivity pre seniorov, napríklad petangové ihrisko. Prvé kolo súťaže vyhodnotí MiB koncom mája, druhé kolo v polovici augusta. Prvé vizualizácie uvidíme v septembri. Samotná realizácia začne zrejme až keď bude finišovať výstavba električky.

(in)