Zdroj: (in)
Jediné miesto v Kopčanoch, kde sa dá posedieť na pive či kofole, je zjavne veľkou hrozbou. Aspoň tak to pôsobí z reakcie petržalských poslancov. Tí sa ani nepokúsili v diskusii na zastupiteľstve zdôvodniť, prečo mu odmietajú predĺžiť nájom.
V polovici decembra schvaľovali na zastupiteľstve petržalskí poslanci predĺženie nájmu pozemku pod bufetom Zastávka u Miňa. Zaujal ma tento bod, pretože jeho súčasťou bolo vyjadrenie Občianskeho združenia Ulita, ktoré na sídlisku Kopčany dlhodobo pracuje s deťmi a mládežou.
Koordinátorka terénnej sociálnej práce Veronika Porubčanská v ňom píše: „Existenciu bufetu a pohostinstva na sídlisku stále vnímame ako pozitívnu z dôvodu poskytovania priestoru pre trávenie času dospelým osobám, ktoré by ho v opačnom prípade trávili pravdepodobne na verejnom priestranstve sídliska, napr. aj konzumáciou alkoholu v blízkosti športového ihriska pre deti a mládež, ako to bolo v minulosti. Vznikom bufetu sa čiastočne presunuli dospelé osoby z tohto priestoru, čo prispieva aj k primárnej prevencii pitia alkoholu u mládeže, ktorá tu trávi čas. Z nášho pozorovania je zároveň priestor v okolí pohostinstva čistý a udržiavaný.“ Prišlo mi zaujímavé, že krčma môže pomôcť. Keď poslanci bez diskusie neschválili predĺženie nájmu, vybrali sme sa do Kopčian hľadať dôvody.
Veronika Porubčanská a Veronika Gajarská z Ulity nás vedú k športovému ihrisku, kde trávi čas najmä mládež. Páči sa mi grafitti nápis Kopčany, vytvorila si ho miestna mládež. „Do konca roka (2021,pozn.red.) tu pribudne ochranná sieť, nový ping-pongový stôl a basketbalový kôš. Meniť sa bude aj solárna lampa,“ hovorí Veronika Porubčanská, na čo minú dotáciu od magistrátu a financie od individuálnych darcov.
Interiér nefajčiarskeho bufetu negatívne emócie nevyvoláva.
„Keď je pekne, ľudia chcú byť vonku a tráviť spolu čas,“ pokračuje Veronika Gajarská. „Na tomto sídlisku však na to nemajú možnosti. Nie je tu žiaden park ani lavičky.“ Tie sú len pri ihrisku, a to bol aj primárny d ô v o d , prečo sa tu zvykli združovať aj dospelí. Aj tí, čo si priniesli niečo na pitie. Nepomohlo, že pri ihrisku je tabuľa, ktorá to zakazuje.
Ihrisko si mládež dotvára sama.
„Odkedy vznikol bufet, presunula sa doň časť dospelých, ktorí tu trávili čas. Tento fakt vnímame ako pozitívny, pretože priestor ihriska je primárne určený pre deti a mládež,“ hovorí Veronika Porubčanská a pripúšťa, že to znie zvláštne. „Nechceme sa vyjadrovať k tomu, či bufet má alebo nemá byť otvorený. O stanovisko k bufetu nás požiadala mestská časť, no hovoríme v ňom len za Ulitu, ktorá sleduje záujem detí a mládeže, s ktorými tu pracujeme. Nemôžeme hovoriť za obyvateľov sídliska. Pokiaľ sa rieši takáto otázka, je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrili samotní obyvatelia sídliska.Poslanci rozhodujú za nich, tak by mali poznať ich názor.“
Smerujeme spolu k bufetu na Kopčianskej. Stojí vedľa ihriska pre menšie deti a Veronika Gajarská mi ukazuje workoutové preliezky na ihrisku, ktoré tam Ulita osadila spolu s obyvateľmi. „Táto bytovka si aj sama organizuje susedské upratovanie, takže toto je už celkom pekné miesto.“
Cestou oslovujem staršiu pani a pýtam sa jej na názor na bufet. „Jediné miesto, kde sa dá posedieť,“ hovorí. „Nič iné tu nemáme, žiadnu kaviareň ani cukráreň, nič okrem malých potravín. Aj my s kamarátkou sme sa tam občas zastavili.“ Býva v neďalekom paneláku a na žiadny hluk od bufetu sa nesťažuje. „Chodia tam bežní ľudia, muži, keď idú z roboty, ľudia z ubytovne, v lete si mamičky vezmú z bufetu kofolu, keď sú s deťmi na ihrisku a zastavujú sa tu aj cyklisti na ceste do Rakúska.“
Oslovím ešte mladú ženu, ktorá pri ihrisku venčí psa. Reaguje podobne. Bufet jej neprekáža. „Predtým to bolall len taká búda, ale zmenilo sa to. Interiér je nový a pekný,“ hovorí. V rovnakom duchu sú aj recenzie na webe.
Telefonujem Milanovi Pavlíkovi, ktorý prevádzkuje bufet spoločne s dcérou. Býva v neďalekom paneláku. Je 28. decembra a odo mňa sa dozvedá, že nájom predĺžený nemá. Mal by zavrieť 31. januára a môže dúfať, že mu vo februári poslanci na zastupiteľstve nájom predsa len predĺžia.
„V júni 2016 sme po rokoch snahy dostali povolenie na stavbu bufetu s nájmom na päť rokov,“ hovorí. „Zbúrali sme starú búdu, ktorá bola hrozná, a rok prerábali a platili nájomné. Otvorili sme na jeseň 2017. Dva roky sme sa rozbiehali a ďalšie dva roky bojovali s koronou. A vy mi teraz hovoríte, že ma len tak zrušia? Prečo?“
Petržalskí poslanci zmenili život tomuto človeku za necelých šesť minút. Bez diskusie. Desať ich bolo za, štyria proti, traja sa zdržali, dvaja nehlasovali. Smutné je, že aj keby boli všetci za, predĺženie nájmu by neprešlo, pretože ide o prípad osobitného zreteľa. A na to je nutné, aby na zasadnutí bolo prítomných 21 poslancov (čo sú tri pätiny zo všetkých 35 poslancov) a všetci hlasovali za. Štrnásteho decembra, v predvianočnom období, ich nielen pri tomto bode bolo len 19. Minimálne neúcta voči bežnému človeku, ktorý je na ich rozhodnutí závislý... Milan Pavlík dôvody odporu voči jeho bufetu nepozná. Na komisii správy majetku a miestnych podnikov sa jeden z poslancov vyjadril, že „sa mu stav nepáči, nájomca zaberá väčší priestor na sedenie ako má prenajatý. Je potrebné ho vyzvať, aby doplatil zaujatie verejného priestranstva“.
Ihrisko pri bufete.
Ďalším dôvodom je údajne aj výhrada, že bufet podporuje hazard. Nie, nejde o výherný automat. V bufete je zariadenie na podanie stávky prostredníctvom štátneho Tipos a iFortuny, čo sú stávky na športové zápasy. „Splnil som každé zadanie samosprávy. Som z toho rozladený, keby som aspoň vedel príčinu,“ hovorí Milan Pavlík. „Investoval som do bufetu tisíce, vybudoval som to sám, vlastnými rukami..., Kúpil kvalitné okná, aby nám to tu nevykrádali... Čo teraz čakajú, že príde buldozér a zrovná to so zemou?“
(in)