Starosta Andrej Ďurkovský: Bratislavčanom ponúkam skúsenosti, ktoré som získal pri správe Starého Mesta

13.12.2006
0
Páčil sa vám článok?

Za uplynulých osem rokov na poste starostu Starého Mesta sa vám podarilo zrekonštruovať a oživiť historické centrum Bratislavy. Stred mesta je útulnejší, príjemne sa tu cítia Bratislavčania aj návštevníci mesta. Čo považujete za najväčší úspech?

- Pre mňa je najväčším úspechom zmena myslenia ľudí v posledných rokoch. Keď sme začínali rekonštrukciu historického jadra, obávali sme sa, ako to prijme verejnosť, či mladá generácia bude mať záujem vrátiť sa na korzo, ktoré bolo v minulosti pre Bratislavčanov prirodzeným miestom stretávania sa. Som šťastný, že bratislavská verejnosť prijala rekonštrukciu korza s nadšením a pozitívnym ohlasom. To je podľa mňa obrovský pokrok, ktorý sa podarilo v tomto meste dosiahnuť. Pozíciu a najbližšiu budúcnosť Bratislavy vidím v pokračovaní úsilia vytvárať priestor na nové pracovné príležitosti a na pohodlné a príjemné bývanie, aby sa tu Bratislavčania cítili dobre, aby mladá generácia z mesta neodchádzala.

Na jednej strane sa vám síce podarilo oživiť bratislavské korzo, nedokázali ste však z pešej zóny vytlačiť motoristov. Prečo?

- Verte mi, máločo ma dokáže rozčúliť tak, ako keď vidím arogantného vodiča v drahom aute trebárs na Ventúrskej ulici a pred ním uskakujúcich obyvateľov či návštevníkov mesta. Systémové riešenie tohto problému má v rukách Národná rada SR. Niektorí jej poslanci sú a budú poslancami mestského zastupiteľstva.  Pokúšali sme sa v Národnej rade SR presadiť také zmeny zákonov, ktoré by umožnili urobiť poriadok s parkovaním a odťahovaním áut. Ani „vlastní“ poslanci však naše návrhy nepodporili. Musí prísť čas, keď aj v Bratislave začne platiť systém, ktorý je bežný v susednom Rakúsku alebo Nemecku; ak nezaplatíte poplatok za parkovanie na ulici, do polhodiny máte za stieračom výzvu na zaplatenie. Ak tak neurobíte ani potom, výška poplatku rastie geometrickým radom. Kým sa toto nezmení, v bratislavských uliciach poriadok nebude. V Bratislave máme navyše problém s autami diplomatov, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné dohody. Ostatné vozidlá sa nám postupne podarilo z pešej zóny vytlačiť. Zaviedli sme nový režim s pohyblivými zábranami a kamerou, kde je vylúčené zlyhanie ľudského faktoru. Podobným spôsobom plánujeme zabezpečiť aj druhý vjazd do pešej zóny z Františkánskej ulice.

Pred niekoľkými mesiacmi ste v centre Bratislavy zaviedli ZÓNU 30, kde je obmedzená rýchlosť motorových vozidiel. Pomohlo to podľa vás zlepšiť dopravnú situáciu v centre mesta?

- Zónu 30 vnímam ako väčšina Bratislavčanov. Keď som za volantom, frflem, ale snažím sa tú tridsiatku dodržiavať. Z pohľadu chodca  sa situácia jednoznačne zlepšila. Pohyb chodcov sa podstatne zjednodušil, čo ocenia najmä starší ľudia. Analýzy doterajších skúseností hovoria, že po zavedení Zóny 30 sa znížila nehodovosť v centre mesta, spôsobovaná konfliktom auta s chodcom. Našou snahou však nie je len znížiť rýchlosť, ale znížiť aj prejazdnosť centrom mesta. Týka sa to najmä tých vodičov, ktorí nemajú v centre konečný cieľ jazdy, ale len prechádzajú. To zase umožní zlepšiť plynulosť jazdy prostriedkov MHD.

Problémy v centre mesta majú Bratislavčania najmä s parkovaním. Sľúbili ste, že po vybudovaní podzemných garáží zmiznú z ulíc parkovacie kolíky, ktoré obmedzujú možnosti krátkodobého parkovania v uliciach Starého Mesta. Prečo neboli kolíky odstránené?

- Počet kolíkov sa skutočne znížil. Bratislavská parkovacia služba postupne ukončuje zmluvy o prenájme uličných parkovacích miest. Našou snahou je vytvoriť možnosti pre čo najvyššiu obrátkovosť parkovacích miest. Cez pracovné dni by tieto miesta mali byť vyhradené pre podnikateľov a firmy. Naopak večer, cez noc a cez víkend by tu parkovali obyvatelia. Problémom, ktorý celý projekt čiastočne skomplikoval, je zmena cestného zákona. Odťahová služba už nemôže z takýchto parkovacích miest odťahovať neoprávnene zaparkované autá. Môžeme im dať iba tzv. papuču. To však problém nerieši; tí, čo si za miesto zaplatili, ho majú naďalej obsadené nedisciplinovanými vodičmi. Parkovanie je celomestský problém. Doteraz sa ním však zaoberala iba mestská časť Staré Mesto.

Ako by mal vyzerať optimálny dopravný systém Bratislavy?

- Mal by vychádzať z priepustnosti jednotlivých komunikácií. Je zrejmé, že Bratislava potrebuje vybudovať ucelený vonkajší okruh, ktorý by z mesta vylúčil tranzit osobnej a nákladnej dopravy. To si vyžaduje obrovské investície a potrvá ešte niekoľko rokov, kým bude dokončený. Začiatkom septembra bol okruh doplnený o úsek Mierová ulica - Senecká cesta. Všetci sa môžeme presvedčiť, ako to pomohlo. Problémy však vznikajú v Petržalke v úseku medzi Prístavným mostom a Mostom Lafranconi, kde sa podstatne zvýšil počet dopravných nehôd. Ako mi potvrdil petržalský starosta Vladimír Bajan, aj tu bude potrebné urobiť niektoré dopravné zmeny. Bratislava ďalej potrebuje stavať podzemné, ale aj nadzemné parkovacie garáže. Je nevyhnutné uprednostňovať mestskú hromadnú dopravu, konečne vytvoriť nosný segregovaný systém a nezavádzať Bratislavčanov, že všetko vyrieši metro. Postaviť metro je teoreticky možné vždy. Nedomnievam sa však, že Bratislava dokáže niekedy sama financovať takúto stavbu bez vládnych garancií a úverov. Dopravnú obsluhu obyvateľov musíme riešiť teraz - v reálnom čase, pretože čoraz viac ľudí vymieňa hromadnú dopravu za individuálnu a komunikácie sú stále viac zaťažované.

Ako by teda mal vyzerať nosný dopravný systém?

- To je úloha pre odborníkov. Mal by to byť segregovaný koľajový systém, ktorý bez veľkých investícií umožní modifikovať aj súčasné koľajové trate električiek. V niektorých častiach centra bude musieť ísť pod zem, nie však do hĺbených tunelov, ale do kolektorového systému, ktorý sa dá vybudovať aj z povrchu.

Nedávno občianske združenie BicyBa ocenilo váš prínos pre ekologicky priaznivú dopravu v Bratislave. Ako vnímate možnosti alternatívnych druhov dopravy, ako sú bicykel alebo kolieskové korčule?

- V Bratislave musíme ďalej vytvárať priestor na oddych a príjemný pobyt. Patria medzi ne najmä možnosti športového vyžitia a voľnočasové aktivity. Osobne som veľkým priaznivcom cyklistiky a bicykla ako dopravného prostriedku, aj ako úžasného spôsobu trávenia voľného času. Osobitné cyklistické chodníky by sme chceli vytvoriť napríklad na Štúrovej a Mickiewiczovej ulici. Musia však byť oddelené od ciest pre autá, ako aj od chodníkov pre chodcov. Riešiť tiež treba situáciu na petržalskej hrádzi, kam sa chodí bicyklovať množstvo Bratislavčanov a kde už došlo k mnohým nehodám.

Napriek tomu, že mestská časť Staré Mesto prijala viaceré opatrenia, aby zabránila žobrákom a opilcom obťažovať Bratislavčanov a turistov, tento problém sa nedarí riešiť. Prečo?

- Urobili sme skutočne niekoľko pokusov, ako túto situáciu riešiť. Jedným z nich bol úplný zákaz žobrania v centre mesta, ktorý však nález Ústavného súdu SR zrušil. Zakázali sme aspoň konzumáciu alkoholu na verejne prístupných miestach. Je to problém, ktorému sa nevyhlo žiadne úspešné svetové mesto. A Bratislava v slovenských pomeroch úspešným mestom je. V Starom Meste sme schopní pomôcť každému, kto si dá pomôcť. Pre veľa ľudí je to však spôsob života, nechcú si dať pomôcť. Žobranie často sprevádza aj ústne a fyzické obťažovanie, čo nie je pre nikoho príjemné. Okrem toho viacerí z týchto ľudí vyžobrané peniaze použijú na okamžitý nákup lacného alkoholu, opijú sa a ďalej obťažujú okoloidúcich a znečisťujú verejné priestranstvá. To už musí riešiť mestská polícia, pretože porušujú verejný poriadok.

Mestská polícia to však nerieši. Čo je príčinou, že sa mestskej polícii nedarí v meste udržiavať verejný poriadok?

- Riadenie mestskej polície. Na zlepšenie práce mestských policajtov sú potrebné zásadné zmeny. Už dávno ich mali urobiť. V centre mesta v uliciach vidno pramálo policajtov. Nepovažujem za normálne, ak sa mestskí policajti pohybujú v lokalitách, ktoré sú bezproblémové a bezpečné, kým v centre chýbajú. Kamerový systém nevyrieši všetko, ak na celé Staré Mesto zostanú 4 hliadky policajtov. Mám výhrady nielen k počtu policajtov, ale aj k ich kvalite. Radšej nech sú štyria špičkoví, ako by ich malo byť desať o ničom. Z mestskej polície sa musí vytvoriť elitná jednotka, ktorá bude mať dôveru a rešpekt občanov. V uplynulých rokoch som opakovane mestskému zastupiteľstvu a vedeniu mestskej polície navrhoval viaceré riešenia, ktoré však neboli prijaté. Ak mi Bratislavčania prejavia dôveru a zvolia ma za primátora, chcem garantovať zlepšenie činnosti mestskej polície a vytvorenie čo najlepších podmienok na ich prácu.

Dostali sme sa k vašej kandidatúre na primátora mesta. Ste vlastne prvým ponovembrovým starostom, ktorý sa uchádza o kreslo bratislavského primátora. Prečo končíte na poste starostu a rozhodli ste sa uchádzať o primátorské žezlo?

- Považujem to za prirodzené vyvrcholenie dvanásťročného pôsobenia v komunálnej politike a osemročného pôsobenia na poste starostu Starého Mesta. Práca v komunálnej sfére nie je taká jednoduchá, ako bola krátko po roku 1989. Na starostov, primátorov a poslancov sa kladú stále väčšie nároky. Obyvateľom Bratislavy preto ponúkam najmä svoju prácu a skúsenosti, ktoré som získal pri správe centrálnej mestskej časti. Som presvedčený, že úspech Starého Mesta možno zopakovať v celej Bratislave.

V porovnaní s ostatnými slovenskými mestami je Bratislava najdynamickejšie sa rozvíjajúce mesto. Mnohí Bratislavčania však zostávajú kritickí a nepovažujú tempo zmien, ktorými mesto prechádza, za dostatočné. V čom je podľa vás problém tohto mesta?

- Žijem v Bratislave od narodenia. Viem, že Bratislavčania sú vzdelaní, inteligentní a nároční ľudia. Kľúčovú úlohu v rozvoji mesta zohráva v tejto fáze jeho vedenie - primátor, mestské zastupiteľstvo. Kým v západnej Európe primátori predovšetkým reprezentujú svoje mestá, u nás to tak zatiaľ nie je. Od nášho primátora sa očakáva, že problémy bude riešiť priamo na mieste, kde vznikajú. Kľúčovým problémom Bratislavy nie sú peniaze, ich nedostatok, aj keď takmer päťmiliardový dlh visí nad mestom ako hrozivý mrak. Môj osobný pocit je, že pri riadení mesta doteraz chýbalo vyššie nasadenie, väčšia osobná angažovanosť, úprimnejší záujem niečomu pomôcť, aj keď išlo trebárs „iba“ o čistotu na konkrétnom námestí alebo kosenie vysokej trávy popri cestách. Možno je to len verný obraz všetkých nás Bratislavčanov. Objektívne, náš záujem o vlastné mesto, naša hrdosť a lokálpatriotizmus je stále na oveľa nižšej úrovni ako v iných tradičných slovenských mestách. Bez týchto vlastností sa nepohneme ďalej, aj keby sme mali plnú mestskú kasu.

Zhováral sa Slavo Polanský

Páčil sa vám článok?