Zdroj: Archív M. K.
Trend zazelenať strechu budovy sa u nás zatiaľ presadzuje len pomaly. Paradoxne máme, a mnohí o tom ani nevieme, práve v Petržalke celú štvrť, s viacerými zelenými strechami. A to už niekoľko rokov!
Keď prechádzate po Bosákovej ulici, okolo Polikliniky Šustekova, na farebných obytných domoch prezrádzajú zelenú strechu len popínavé rastliny, ktoré postupné zakrývajú strešné zábradlie. Nielen obyvateľom polyfunkčného domu Bosákova sa však z vyšších poschodí naskytá pekný pohľad. A to bol aj hlavný zámer projektanta štvrte Miloša Kedroviča zo spoločnosti Vodotika, ktorá je priekopníkom zelených striech v našej mestskej časti. „Začínali sme so zelenými strechami nad garážami už v roku 2003,“ spomína ako spočiatku použili klasický trávnik pre jeho jednoduchú údržbu. O tri roky neskôr už na strechu nad garážovými státiami použili aj kríky a trvalky.
Ich prvou intenzívnou zelenou strechou nad obytnými priestormi sa stal pás medzi vežami polyfunkčného domu Bosákova. Dnes má desať rokov a na výške stromov je to už vidno. Keď sa na nej prechádzame, ani nám nedôjde, že pod nami leží päť poschodí domu. Ide o tzv. intenzívnu vegetačnú strechu. „Je tu väčšie množstvo substrátu, závlaha, náročnejšie rastliny vyžadujúce starostlivosť, strecha vyzerá ako záhrada,“ vysvetľuje jej autor, záhradný architekt Peter Gondár zo spoločnosti Landscape Design. Od roku 2006 zrealizovali 40 strešných záhrad, prvú projektoval na hoteli v centre Bratislavy už v roku 1999.
Zdroj:
Archív M. K.
Prvou intenzívnou zelenou strechou nad obytnými priestormi sa stal pás medzi vežami polyfunkčného domu Bosákova. Dnes má desať rokov a na výške stromov je to už vidno.
Zdroj:
Archív M. K.
Pás medzi vežami polyfunkčného domu Bosákova.
Pýtame sa ho, či by bolo možné vytvoriť podobnú strechu aj na klasickom petržalskom paneláku. „Klasický panelák na to nebol projektovaný z hľadiska izolácie ani statiky. Nemá ani atiku, aby sa na strechu mohla dať vrstva zeminy, chýba jej zábradlie. Napriek tomu si na ňom viem predstaviť extenzívnu vegetačnú strechu, teda bez závlahy, so skalnými ružami či rozchodníkmi, ktoré nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť,“ hovorí. Dodáva však, že kým podobne ako v Rakúsku nepodporí zelené strechy aj štát, presadzovať sa budú u nás len pomaly. Aj kvôli finančným možnostiam vlastníkov bytov v starších domoch.
Zdroj:
Archív M. K.
Zelená strecha nad garážami na Šustekovej ulici.
Projektant Bosákovej a Lužnej Miloš Kedrovič žije v dome v štvrti, ktorú sám projektoval, ich spoločnosť objekty ďalej spravuje. Má rád rastliny, uvedomuje si ich význam, preto mu záleží na zeleni na verejných priestranstvách v okolí domov. Starajú sa o ňu traja záhradníci. Strechy nad garážami vyzerajú ako súčasť parku, ktorý spoločnosť zrevitalizovala, obyvatelia sa tešia z fontány aj jazierka, v ktorom plávajú ryby. Rovnakým spôsobom šperkuje aj zelené strechy. Tá na dome na Lužnej ulici (úvodné foto) aktuálne pripomína jesennú záhradu s lúčnymi kvetmi, ktoré sú aj teraz plné včiel. Na jar ich vystriedajú tulipány. Aby však záhrada vyzerala ako lúka, v lete sem pravidelne chodili dvaja brigádnici trhať burinu, inak by tá spolu so semenami topoľov prerástla všetko. Napadne mi, či sa takto dokážeme postarať aj o nekosené pásy lúčnych kvetov, ktoré mesto plánuje zavádzať aj na sídliskách...
Zdroj:
archív bn
Jesenná záhrada na streche na Lužnej.
„Realizácia záhrady, investícia do statiky, dvojitej hydroizolácie, aj následná údržba záhrady niečo stojí, ale mnohí obyvatelia štvrte na to aj dobrovoľne prispejú, hoci na strechu nechodia,“ hovorí Miloš Kedrovič. Dôvodom je najmä bezpečnosť. Aktuálny plot na strechách je totiž skôr optická zábrana, nachádzajú sa tu nutné technológie k domu, nemôže to teda byť voľne dostupný priestor pre obyvateľov. Hoci v „záhrade“ na Bosákovej raz umožnili fotenie svadby...
Rovnako to bude aj na aktuálne skolaudovanom dome tiež na Bosákovej ulici. Hoci noví obyvatelia sa do bytov ešte nenasťahovali, ich strešná záhrada už má 40-centimetrový substrát a v ňom zasadené trvalky, cibuľoviny a kríčky.
Zdroj:
archív bn
Noví obyvatelia sa do bytov v čerstvo skolaudovanom dome na Bosákovej ešte nenasťahovali, strechu však už majú zelenú.
Miloš Kedrovič má však víziu strechy ako úžitkovej zeleninovo-ovocnej záhrady s vinohradom. A to na aktuálne rozostavanom 6-poschodovom dome na Lužnej ulici. „Máme tam v pláne nasadiť ovocné stromy, spraviť zeleninovú záhradu napríklad aj so záhonom čili papričiek, vinohrad a aj úle pre včely,“ hovorí Miloš Kedrovič o ploche tisíc metrov štvorcových.
Peter Gondár, ktorý záhradu navrhuje, tvrdí, že v Rakúsku je spoločenský život na strechách už takmer bežný. „Oni majú komunitné záhrady na strechách, u nás sa len veľmi ťažko rozbiehajú na zemi,“ hovorí a dodáva, že k rýchlejšiemu postupu by pomohli investori-vizionári, ktorí si uvedomujú, že investovať prostriedky do zelene sa oplatí, pretože zeleň predáva. Nielen preto, že obytné domy so zelenými strechami sú pre kupujúcich atraktívnejšie... Ale aj preto, že ako sa bude mesto zahusťovať, budú ešte viac potrebné.
Zdroj:
Archív M. K.
Strecha na Bosákovej.
Pre Miloša Kedroviča bolo v prípade zelených striech najpodstatnejšie estetické hľadisko. Hoci sa hovorí aj o ich ďalších benefitoch, ako je zachytávanie zrážkovej vody, obmedzenie prašnosti či regulácia vlhkosti vzduchu či pomoc včelám v meste... „Čiastočne zlepšujú miestnu mikroklímu, ale stále platí, že pod stromom v tieni je lepšie. Preto sú veľké stromy, zelené záhony a kríky, v okolí rozpálených ciest a chodníkov pre bioklímu funkčnejšie,“ tvrdí Miloš Kedrovič a Peter Gondár súhlasí: „Zelená strecha nenahradí park.“
Zelené strechy sú však výborným spôsobom, ako využiť nevyužitý priestor a nahradiť stavbou zabratú plochu zeleňou. Rastlín aj pôdy totiž v mestách ubúda, je otázkou času, kedy budú zelené strechy povinné. Tie spolu s fasádami budov budú raz možno patriť k posledným miestam pre zeleň v meste. „Bosco Verticale, milánsky mrakodrap, s lesom na fasáde, je ukážkou, kam sa architektúra budúcnosti bude uberať,“ myslí si Peter Gondár a dodáva, že ak dnes pestujeme na strechách okrasné rastliny, raz ich možno nahradia úžitkové, pretože na zemi pre ne už nebude priestor.
(in)