Zaujímavosti o mestskej časti Nové Mesto

Nové Mesto je v rámci Bratislavy i celého Slovenska známe aj tým, že na jeho území sa nachádza najväčší počet a najväčšia plocha športovísk. Najvýznamnejšie sú Zimný štadión Ondreja Nepelu, štadión AŠK Inter Slovnaft, ŠK Slovan Bratislava, tenisový areál TK Slovan Kerametal, krytá plaváreň, športová hala Pasienky alebo cyklistický štadión V. Ružičku.

Z demografického hľadiska patrí Nové Mesto k oblastiam Bratislavy s najvyšším vekovým priemerom. Kým priemerný vek obyvateľov celej Bratislavy je 34,5 roka, priemerný vek oblasti Bratislava -Vinohrady je 39,4 a Nového Mesta až 41,3 roka. Aj preto na území mestskej časti pôsobí až deväť klubov dôchodcov a ponúka svoje služby takmer 15 tisíc občanov v dôchodkovom veku.

Územie Nového Mesta ležalo pôvodne v akejsi medzimestskej zóne, dnes je však už pevnou súčasťou hlavného mesta SR. Pôvodnú perifériu mesto - až na „zelené“ zóny - takmer pohltilo. Okrem budovania sídlisk a rodinnej zástavby sa do Nového Mesta sústredili dôležité komunikácie (napr. železnice), ale aj priemysel, školy a kultúrne zariadenia či športové areály. Významné postavenie má rekreácia a turistika: dolina Vydrice, okolie Kačína, Železná studnička, Kamzík - jednoducho Bratislavský lesopark.

Niekoľko ojedinelých historických nálezov dokazuje, že na území Nového Mesta človek zanechal svoje stopy už v staršej dobe kamennej. Vtedy žil v tlupách a živil sa lovom. Podľa historika O. Čepána možno uvažovať o dvoch oblastiach - o južných svahoch Koliby a oblasti Ahoj západne od Bieleho kríža. Hoci niekoľko nálezov opracovaných kamenných nástrojov nemožno považovať za dôkaz priameho osídlenia v staršej dobe kamennej na území mestskej časti, paleolitický človek tu zrejme mal svoj lovecký revír.

Neskôr katastrom územia prechádzali tri významné kupecké a vojensko-strategické cesty.

Pri výstavbe konskej železnice z Bratislavy do Trnavy v r. 1840 vznikla na vtedajšom predmestí Bratislavy nová dominanta prvej železničnej stanice v bývalom Uhorsku, ktorá svojou architektúrou prekonala aj blízky Berchtoldov palác. Postupne sa konská železnica prestavala na parný pohon - 1870.

Nové Mesto je známe aj svojimi vinohradmi - tiahnu sa od svahov Koliby, Vtáčnika, Briežkov, cez Koziarky, Horné Židiny a Krásny vrch a majú dlhoročnú tradíciu produkcie kvalitných vín, a to v širšom stredoeurópskom priestore. Prvá zachovaná písomná správa o bratislavskom vinohradníctve pochádza z 13. storočia - z roku 1246. V nej sa spomína, že bratislavský kláštor mníšok cisterciánok predal „vinicu za hradom“ opátovi kláštora Heiligenkreuz v Rakúsku, ktorý mal svoju pobočku aj v Bratislave.