Zdroj: Archív M. B.
Roky bojoval za odstránenie plota americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí. No poslanci mesta Američanom odsúhlasili zmluvu, že plot naďalej môže špatiť verejný priestor. Mesto argumentuje, že na tom zarobí. No poslanec BSK a bývalý poslanec mesta Martin Borguľa si o tom myslí svoje. Tvrdo sa pustil do nového vedenia magistrátu a vysvetľuje prečo.
Prekvapilo vás rozhodnutie zastupiteľstva mesta o plote okolo americkej ambasády?
Áno, veľmi nemilo ma to prekvapilo. Treba si uvedomiť, že týmto krokom – schválením novej nájomnej zmluvy – primátor a poslanci mesta doslova zmarili rozbehnutý proces odstránenia oplotenia, kde definitívne odstránenie bolo už na spadnutie. Veď staromestský stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení už v júli 2018, následne sa to dostalo na odvolací orgán, ktorý v kontexte známych skutočností nemal inú možnosť, ako rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť. Aké sú tie známe skutočnosti? Neexistencia nájomnej zmluvy, t.j. žiadny právny vzťah k pozemkom, na ktorých plot stojí a neexistencia právoplatného stavebného povolenia na výstavbu oplotenia.
Čím si zmenu postoja zastupiteľstva vysvetľujete?
Neviem si to presne vysvetliť, ale pôsobí to na mňa tak, že ide o akýsi lokajský postoj súčasného vedenia k niekomu, kto má pocit, že je väčší a silnejší ako my ostatní. To neveští nič dobré ani do budúcnosti. Je to pre mňa jasná ukážka dvojkoľajnosti politiky vedenia mesta. Bohužiaľ, vysiela tým signál iným, ktorí sú tiež presvedčení, že keď majú moc, dosiahnu všetko. Napríklad bratislavským developerom...
Čo v praxi schválenie novej nájomnej zmluvy znamená?
Zmarenie procesu odstránenia plota tesne pred koncom a zabetónovanie súčasného status quo, teda existenciu oplotenia ako čiernej stavby v samom centre hlavného mesta na ďalších šesť, možno deväť rokov (nájomná zmluva na 6 rokov + opcia na 3 roky). A ako som už uviedol vyššie, Bratislavčanom tým dáva mesto signál, že sú medzi nami rovní a rovnejší. A tí „rovnejší“, ktorí majú moc a vplyv, vždy dosiahnu to, čo chcú, jednoducho si to vybavia. Toto tu bol problém v minulosti a evidentne sa to ani s príchodom nového vedenia nezmenilo.
Zástancovia novej nájomnej zmluvy argumentujú, že plot by aj tak nikdy odstránený nebol, no doteraz z toho mesto nemalo nič a teraz aspoň zarobí. To znie racionálne, nie?
Nie je to pravda a je to len zavádzanie verejnosti. Mesto prenajalo ambasáde pozemky za 481 070 eur ročne. V Starom Meste je ale platné VZN o miestnej dani a podľa neho musí každý občan či podnikateľský subjekt platiť daň za využívanie verejného priestoru. Chcete si postaviť lešenie na chodníku, musíte zapatiť. Chcete si postaviť kvetináč pred svoju reštauráciu, musíte zaplatiť. Sadzba tejto dane je 1 euro do 60 dní a 4 eurá od 61. dňa. Pri ploche 1 318 m2, ktoré zaberá ambasáda na námestí, ak by jej bola riadne vyrubená táto daň, tak by po správnosti mala ročne platiť nie 481 070 eur, ale 1 687 040 eur ročne! Taká je teda realita. Ambasáda v podstate dostala od mesta „zľavu“ vo výške 70 percent. Takže nie že na tom mesto zarobí, naopak, vedenie toto mesto obralo o 1 205 970 eur ročne.
Mesto taktiež argumentuje, že vlastne nemalo na výber, keďže plot ambasáde umožňuje osadiť Viedenský dohovor. To vyzerá byť tiež silný argument...
A toto je ďalšia lož vyplývajúca pravdepodobne z neznalosti presného znenia Viedenského dohovoru. Ten hovorí, citujem: „prijímajúci štát má osobitnú povinnosť urobiť všetky vhodné opatrenia na ochranu miestností misie pred akýmkoľvek vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek rušeniu pokoja misie alebo ujme na jej dôstojnosti.“ Ďalej tiež hovorí, že „pri posudzovaní vhodnosti týchto opatrení musí byť zároveň zachovaný princíp primeranosti, teda takéto opatrenia musia byť jednak primerané možnému riziku neoprávneného vniknutia alebo poškodenia miestností (aj vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v konkrétnom prijímajúcom štáte), zároveň musia byť primerané aj miestu, kde sa nachádzajú miestnosti diplomatickej misie.
Nikde sa teda žiadny plot nespomína. Naopak, hovorí sa o vhodnosti a primeranosti opatrení. Stačí sa pozrieť na ambasády Českej republiky a Nemecka, ktoré sa nachádzajú neďaleko americkej ambasády a svoje sídla nemajú oplotené. Aj z toho možno usudzovať, že bezpečnostná situácia na Slovensku si nevyžaduje opatrenia v podobe trojmetrového železného plota priamo v srdci historického centra mesta. Alebo sa pozrime na americkú ambasádu v Prahe na Malej Strane, kde sa takisto žiadny plot nenachádza.
Inak ako aroganciou moci z americkej strany a politickou dvojkoľajnosťou vedenia mesta celú túto nešťastnú kauzu nemožno nazvať. Bohužiaľ, doplatia na to len bežní ľudia, Bratislavčania, ktorí sa na plot na Hviezdoslavovom námestí budú musieť pozerať možno ešte ďalších takmer desať rokov.
(ms, lb)