Veľmi smutné: Sad Janka Kráľa nám chátra pred očami, nové stromy vysadiť nemôžu

9.6.2019
0
Sad Janka Kráľa

Zdroj: Matúš Husár

Páčil sa vám článok?

Hoci je park národnou kultúrnou pamiatkou, je v čoraz biednejšom stave. Do konca roka tu treba vyrúbať 85 stromov bez možnosti nahradiť ich novými, 117 má ťažké poškodenie, väčšina potrebuje odborný orez. Všetky zverokruhy, amfiteáter, mobiliár dlhodobo chátrajú. Sedáky a operadlá sú prehnité alebo úplne chýbajú, dlažba je rozpadnutá, toalety sú nefunkčné a zateká do nich, celá fontána i zalievanie potrebuje repasovať potrubie.

Mesto sa s mestskou časťou už roky nedokáže dohodnúť, koho je to zodpovednosť. Dokument „Informácia o stave národnej kultúrnej pamiatky Sad Janka Kráľa“, ktorý si od mestskej časti vyžiadali petržalskí poslanci na  podnet poslanca Miroslava Draguna, analyzuje zúfalý technický a environmentálny stav parku. Dreviny postupne odumierajú z dôvodu hnijúcej koreňovej sústavy, ktorá bola spôsobená výstavbou vodného diela Gabčíkovo a neprirodzeným kolísaním a zvýšením vodnej hladiny Dunaja.  Bez šance na zlepšenie... Každoročne tak dochádza k nepredvídateľným vývratom a k úplnému vyschnutiu asi 20 kusov stromov.

Z inventarizácie drevín na území parku medzi Auparkom a Viedenskou cestou vyplýva, že  z približne 1852 kusov stromov je 879 s ľahkým poškodením, 362 so stredným poškodením (znížená fyziologická hodnota v rozpätí 26 - 60 %), 117 s ťažkým a 12 odumretých. Až 416 kusov stromov je v parku  neperspektívnych, teda ich existencia je neudržateľná a postupne sú určené na odstránenie. Odborný orez potrebuje 930 kusov stromov, neodkladný 245.

Až 416 kusov stromov je určených na odstránenie:

Zdroj: Matúš Husár

Dlažbu pri zverokruhoch postupne rozoberajú neprispôsobiví návštevníci, drevené lavice, ktoré sú po okrajoch, sa postupne rozpadajú. Amfiteáter pri Leberfingeri je na tom podobne. Lavičky s dlažbou sa rozpadajú, čím sa narúša estetický i bezpečnostný komfort v území, stav je nevyhovujúci. Fontána si vyžaduje opravu, vrátane betónových podkladov a vodovodných rozvodov, rovnako ako nefunkčné toalety.  Ako sme mohli najstarší verejný park v strednej Európe s unikátnymi 200-ročnými platanmi, v ktorom oddychuje celá Bratislava, dostať až do tohto stavu? 

Prečo nemožno nahradiť vyrúbané stromy? 

Súčasťou územia národnej kultúrnej pamiatky Sad Janka Kráľa je aj Tyršovo nábrežie, živelné parkovisko pred divadlom Aréna a parkovisko  pri Mýtnom domčeku pod Starým mostom. Podstatné v tomto smutnom príbehu  sú vlastnícke vzťahy. Park sa nachádza na parcelách vo vlastníctve hlavného mesta a v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku.  Územie parku medzi Auparkom, Viedenskou cestou, Krasovského ulicou a Mostom SNP je zverené do správy mestskej časti Petržalka. Na Tyršovom 
námestí má mestská časť zverenú len zeleň, prístupové chodníčky, avšak nie pozemok. Takže Petržalka investuje do údržby zelene, ale financie za prenájom plochy pre Magio-pláž berie mesto. 

Chátrajúci amfiteáter:

Zdroj: Matúš Husár

Ako sa Sad Janka Kráľa dostal pod správu Petržalky? Začiatkom roka 2012 oň mestská časť požiadala mesto, pretože chceli realizovať projekt „Revitalizácia Sadu Janka Kráľa - II. etapa“.  Park jej bol zverený do správy do 31.12.2032. Ako však informuje  dokument mestskej časti, predmetná žiadosť zároveň obsahovala podmienku, citujem: „V prípade, že projekt „Revitalizácia Sadu Janka Kráľa - II. etapa“ nebude realizovaný, budú vyššie uvedené pozemky odovzdané späť do  priamej správy Hlavného mesta SR Bratislavy“. K realizácii projektu „Revitalizácia Sadu Janka Kráľa - II. etapa“  napokon nedošlo. Ministerstvo pôdohospodárstva koncom roka 2012 neschválilo žiadosť mestskej časti o nenávratný finančný príspevok. Odvtedy sa ťahá spor medzi mestom a mestskou časťou, kto sa má vlastne 
o park starať. Mestská časť totiž na rozsiahlu revitalizáciu a rekonštrukciu nemá peniaze. Každoročných 200-tisíc eur z petržalského rozpočtu určených na bežnú údržbu totiž parku zďaleka nestačí. Minú sa  na kosenie, monitoring stromov, vyhrabávanie lístia, orez stromov, výruby drevín, polievanie, postreky proti škodcom, vysýpanie košov, údržbu fontány...  A park nutne potrebuje viac. Okrem rekonštrukcie toaliet, zverokruhov, amfiteátra a výmeny mobiliáru aj zabezpečenie vstupov sklápacími stĺpikmi, pretože do parku jazdia autá a najmä plán výsadieb a následnú  výsadbu. 

Na lavičky v amfiteátri si už nesadnete:

Zdroj: Matúš Husár

Informácia o stave národnej kultúrnej pamiatky Sad Janka Kráľa, ktorú nájdete aj na stránke mestskej časti, vysvetľuje, že keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, vstupujú do celého procesu revitalizácie aj  pamiatkari. „Krajský pamiatkový úrad vydal v roku 2015 záväzné stanovisko, ktorým určil podmienky povoľovania jednotlivých podujatí a vzišla z neho podmienka vypracovania plánu výsadieb v parku do konca roka 2018,“ citujeme z neho. „KPU oslovil vlastníka parku, t.j. Hl. mesto SR BA, aby plán vypracoval. Avšak Hl. mesto SR BA ich žiadosť odstúpilo na MČ nakoľko sme správcom územia. V tejto veci nenastala dohoda a plán výsadby nebol do konca roka 2018 vypracovaný.“ 

Pointa je taká, že kým nebude spracovaný, nie je možné za vyrúbané dreviny v Sade Janka Kráľa ukladať náhradnú výsadbu. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, „plán výsadieb musí zohľadňovať historický kontext  kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošnými aj priestorovými štruktúrami vegetačných prvkov a druhovým zložením porastov“. Kto ho však má vlastne vypracovať? Mesto sa s mestskou časťou nevie dohodnúť. „KPU zorganizoval stretnutie vo veci vypracovania plánu výsadieb, ktoré sa konalo v decembri 2018. Z neho vzišla potreba dohody medzi MČ a Hl. mestom SR BA. Na margo dohody bolo zvolané magistrátom stretnutie v januári 2019, ale výraznejší posun v tomto ohľade nenastal  a situácia je naďalej v štádiu riešenia,“ uvádza sa v dokumente.  Tak dúfajme, že mesto s mestskou časťou čoskoro nájdu riešenie. Občiansky tlak by totiž pri samozrejmých veciach nemal byť nutný.

(in) 

Páčil sa vám článok?