Zdroj: Matúš Husár
Niekdajší šéf Cyklokoalície Peter Netri pracuje momentálne na magistráte, na oddelení dopravného inžinierstva a priority má jasné. S Petrom Netrim sme hovorili o prvých krokoch, ktoré podniká magistrát v rámci cyklodopravy na území Petržalky.
„Naším cieľom sú také bezpečné cyklotrasy, po ktorých sa nebojíte pustiť svoje dieťa do školy,“ hovorí Peter Netri. „Kým doteraz boli dopravné riešenia mesta skôr pro-automobilové, my máme inú filozofiu,“ hovorí. „Na prvom mieste je chodec, nasleduje cyklista, potom verejná doprava... Takže hlavné mesto už na križovatke nepočíta autá, ale chodcov alebo ľudí, ktorí sa prepravujú danou ulicou.“
Ako je na tom Petržalka pokiaľ ide o cyklotrasy v porovnaní s ostatnými mestskými časťami?
Petržalka má najlepšiu sieť cyklotrás. Na rozdiel od ostatných mestských častí je prepojená piatimi mostmi, všetky sú prejazdné pre cyklistov, čo je unikát. V rámci Petržalky existujú aj ďalšie trasy, hoci, bohužiaľ, niektoré zmizli, napríklad na Mamateyovej alebo Romanovej pri Technopole, kde ich vytlačili zaparkované autá. Avšak teraz sa objavujú nové.
Na cyklotrasy chce mesto tento rok použiť vyše 1,6 milióna eur, na bežné výdavky 260-tisíc eur, na kapitálové až 1 413 669 eur.
V tohtoročnom mestskom rozpočte sa v súvislosti s Petržalkou spomínajú dve trasy R48: Jantárova-Dolnozemská – dvojkilometrový úsek a trojkilometrový úsek Dolnozemská-Petržalské korzo. V akom sú štádiu?
R48 to je vlastne rozostavaná cyklotrasa Starohájska. Začína tam, kde Jantárova cesta križuje Chorvátske rameno a Rusovskú cestu, končí pri Dolnozemskej. Táto je v oprave projektovej dokumentácie a následnej výstavbe. Dolnozemská-Petržalské korzo – to je 4. cyklookruh vedúci okolo Ekonomickej univerzity, cez Ovsište, pokračuje sčasti po R48, potom popri Petržalka City, cez nadjazd a napája sa na Petržalské korzo. Táto trasa má projektovú dokumentáciu, ktorá nespĺňa naše predstavy a budeme ju chcieť opraviť.
Ste spoluspracovateľ nedávno schváleného Akčného plánu cyklistickej a pešej dopravy na rok 2019, v ktorom sa spomína viacero rýchlo realizovateľných opatrení. Napríklad ste vytipovali chodníky na zmiešaný pohyb. V Petržalke ide o Kutlíkovu, v úseku medzi Starohájskou a Romanovou, ďalej Dolnozemskú na úseku medzi Starohájskou a Antolskou alebo chodník na Einsteinovej pri Auparku medzi dvoma benzínkami. Nejazdia však tade cyklisti bežne už dnes?
V celej Bratislave sme vytipovali menej frekventované a širšie chodníky, kde dočasne potrebujeme zlegalizovať jazdu cyklistov, pokiaľ tam nebude spravená bezpečnejšia segregovaná trasbata. Pokiaľ ide o prvé dve trasy, ktoré ste spomínali, boli vytvorené ešte v 90-tych rokoch. Vtedy boli úplne iné štandardy na bezbariérovosť, čiže tam plánujeme isté bezbariérové úpravy a označíme ich značkou zmiešaného pohybu. Niekde budeme na týchto úsekoch meniť aj povrchy.
Takže v podstate zoficiálnite súčasný stav.
Áno. Dáme tam značky, navigačné tabule, trasa bude mať svoje číslo.
Ďalším opatrením bude možnosť obojsmernej jazdy na bicykli v jednosmerkách. Je to dobrý nápad? Neraz som počula sťažnosti vodičov, ako cyklistu na ceste nečakali a takmer zrazili.
Jednosmerky vznikli kvôli tomu, aby bolo viac miesta pre parkujúce autá. Nikto vtedy nepremýšľal nad cyklistami, ktorí budú nútení si robiť obchádzky alebo porušovať zákon. Toto opatrenie zase na cyklistov myslí. Máme už schválené štyri takéto projekty v Bratislave.
Na týchto jednosmerkách sa teda bude parkovať len po jednej strane?
Ako kde. Na niektorých jednosmerných uliciach je priestor na cyklopruh pre cyklistov v protismere, ale na iných uliciach sa jazdí v tom istom priestore. Rovnako, ako sa autá vyhýbajú na úzkej ceste navzájom, dokáže sa vyhnúť v jednosmerke aj auto s bicyklom. Vodič aj cyklista budú dopravným značením usmernení, takže pôjdu bezpečnejšie a pomalšie.
V Petržalke sa to týka ulíc Hálova, Prokofievova, Topoľčianska, úseku Kutlíkova-Jantárova cesta a Jasovskej, v úseku k Turnianskej. To sú malé ulice...
Presne. Zmena slúži na to, aby človek nemusel krúžiť po sídlisku nezmyselnou trasou, ale mohol vojsť do jednosmerky a ísť priamo domov.
Aj toto je v podstate zlegalizovanie stavu, ktorého sme svedkami už dnes... V pláne píšete, že tento zoznam nie je konečný. Keby mal človek tip na ulicu, kde sa žiada obojstranná jazda na bicykli, môže sa na vás obrátiť?
Áno a my preveríme, či je to možné zlegalizovať.
A napokon plánujete do konca roka 2019 povoliť aj jazdu na bicykli v bus pruhoch. V Petržalke konkrétne na Rusovskej ceste, v úseku od Hálovej po Vlastenecké námestie obojsmerne, na Osuského v úseku pred DK Zrkadlový háj, a na Panónskej, v úseku medzi Rusovskou cestou a Bratskou, popri daňovom úrade.
Napríklad od Hálovej musia cyklisti jazdiť v ľavom pruhu, čo nie je veľmi bezpečné. Je to taký krátky úsek, že tu sa autobusy a cyklisti väčšinou minú, nedôjde k stretom. Pred DK Zrkadlový háj detto. Je to nebezpečné, keď sa má cyklista preradiť do ľavého pruhu, kde jazdia autá, hoci pravý pruh vyhradený pre autobusy je využitý len asi raz za 2 minúty.
Prečo je problém s dostavaním cyklotrasy Starohájska, ktorú rieši už tretí primátor?
Je tam niekoľko problematických častí. Jedna je systémová, a to je odvodnenie, ktoré nie je vyriešené. Je absurdné, že si to nikto nevšimol pri kontrole projektovej dokumentácie. Ďalšími bodmi sú stromy, ktoré nechceme vyrúbať. Snažíme sa napríklad vyhnúť sérii stromov na Námestí hraničiarov, budeme vyosovať cyklotrasu k parkovisku. A potom riešime úsek pri Reštaurácii Rančík, kde hľadáme spôsob, ako tam budú autá parkovať.
Je šanca, že bude dokončená ešte tento rok?
Veríme, že do októbra.
Nedávno dobrovoľníci z iniciatívy Bratislavské služby odstraňovali nánosy štrku, hliny a buriny, ktorá zasahovala do cyklochodníka na Dolnozemskej, dokonca mechanizmom Multicar čistili kraje kefami. Plánujú opraviť aj hrboly na trase. Nemalo by toto robiť mesto?
Áno, mesto má veľké resty v údržbe. Vieme napríklad, že pod Dolnozemskou je kanalizačný zberač, ktorý je plný, preto tam zateká podjazd pre cyklistov. Poznáme príbeh krátkej cyklotrasy spájajúcej Dolnozemskú s trasou pri Chorvátskom ramene, ktorú dobudovali aktivisti. Bol by som rád, keby ho mesto prebralo do správy a začalo sa o ňu starať. Je to niečo, čo chceme zmeniť. Mesto má viacero organizácií, ktoré sa majú starať o údržbu. Tie sa však nevedia dohodnúť. A tak sa v zime doteraz stávalo, že odhŕňač odhrnul sneh z cesty do cyklopruhu, pretože odhŕňanie cyklopruhu má už na starosti iná firma. Tento rok chceme nastaviť jasné pravidlá.
Najväčší projekt Bratislavy v blízkom období je predĺženie električkovej trate do Petržalky. Popri nej bude viesť cyklocesta tzv. Petržalská radiála. Bude sa robiť súbežne s traťou?
Áno. Veľkorysý štvormetrový koridor počíta s tým, že ľudia budú používať bicykel v oveľa väčšej intenzite ako dnes. Komunikujeme aj s projektantmi električky i našimi architektmi, snažíme sa o vytvorenie veľkorysejších priestorov pre ľudí, ktorí čakajú na MHD. Chcem aj, aby si tí, ktorí prechádzajú do sídliska, nezavadzali s cyklistami. Je to nová vec, ktorú tu doteraz nikto neriešil. Napríklad križovatky cyklistov a peších navrhujeme tak, aby sa minimalizovali konflikty. Vychádzame z holandských dizajnových princípov verejných priestorov, v ktorých sú trasy pre cyklistov aj peších oddelené aj výškovo, aj materiálovo, aj farebne.
Takže je pravdepodobné, že sa zbavíme aj tej nešťastne riešenej cyklotrasy pri zjazde zo Starého mosta na Bosákovej pri autobusovej zastávke, kde dochádza k stretom cyklistov a peších?
Namiesto toho, aby tam spravili komfortný chodník a cyklotrasu, zjednodušili si prácu a z chodníka urobili cyklotrasu a zastávku dali ako súčasť chodníka. Oboje nie je správne. Podľa dizajnu verejných priestorov má byť cesta, potom pás zelene, ktorý má na istých miestach priestor pre zastávku, potom má byť cyklotrasa a napokon chodník – teda od najrýchlejšej dopravy po najpomalšiu. Tá zastávka tam však nebude, pretože v rámci 2. etapy výstavby električky sa plánuje prestavba zastávky Farského na integrovanú.
(in)