Krúpa: Všetky mestské časti Bratislavy majú svoju históriu i racionalitu

Zdroj: Facebook J.K.

Súčasné administratívne usporiadanie hlavného mesta so 17 mestskými časťami má nielen logickú historickú genézu, ale tiež svoju racionalitu.

V reakcii na analýzu Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií upozorňujúcej na možnosti zefektívnenia samosprávy na území Bratislavy to uviedol predseda Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy Jozef Krúpa (na fotografii v strede).

"Veď je predsa zámer, aby vláda ľudu vychádzala odspodu a občan mohol byť v priamom kontakte so zástupcami exekutívy, ktorí rozhodujú o lokalite, v ktorej žije," upozornil Krúpa, okrem iného starosta jednej z bratislavských mestských častí – Záhorskej Bystrice.

Okrem myšlienky znižovať, respektíve úplne rušiť mestské časti, sa mu nevidí ani námet uplatniť v Bratislave model tzv. piatich okresov. "Prechod k niečomu, čo už tu bolo, je podľa môjho názoru krok späť," povedal. Pripomína v tejto súvislosti tiež to, že i na okresnej úrovni by museli zvládnuť to, čo majú teraz na starosti mestské časti a miestne úrady. "V prípade stavebných úradov, matrík i ďalšej agendy sú dnes ľudia vyťažení na maximum. Ak to nemá mať negatívny dopad na občanov, nie je možné znižovať stav ľudí, ktorí sa o túto agendu starajú," skonštatoval. 

Priznáva, že otázka počtu poslancov môže byť predmetom diskusií o efektívnom výkone správy. Kvantifikáciu úspor, ktorú predložili autori analýzy, však berie s rezervou, upozorňuje, že na celú problematiku sa nemožno pozerať iba optikou výšky odmien pre poslancov.

"Napríklad u nás v Záhorskej Bystrici robia odmeny, vrátane zastupiteľstiev i komisií rádovo iba niekoľko desiatok eur. A ak sú v niektorých iných mestských častiach tieto odmeny v stovkách, je potrebné si uvedomiť, že je to rozhodnutie poslancov, ktorí získali legitímny mandát od ľudí v komunálnych voľbách, ktoré majú najvyššiu účasť v rámci všetkých volieb," upozornil.

Ministerstvo financií (MF) SR zverejnilo v utorok (10.7.) analýzu svojho Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej by Bratislava a Košice mohli fungovať efektívnejšie, stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie. Obe mestá majú podľa MF relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy, dôvodom je dvojúrovňová samospráva a z toho vychádzajúci i počet poslancov v mestských častiach. "V Bratislave je počet poslancov v mestských častiach a magistráte 317 a v Košiciach 221. Na porovnanie, Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov," uviedol rezort financií s tým, že obe mestá tak majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy.

Podľa realizovaného modelu zmeny administratívneho usporiadania by podľa MF SR mohla Bratislava ušetriť päť až 19,9 milióna eur ročne, ktoré by sa mohli využiť napríklad na výstavbu materských škôlok, domovov sociálnych služieb či opravu ciest. Medzi navrhovanými modelmi je prechod na jednoúrovňovú samosprávu bez mestských častí, prípadne model okresov, ktorý by v Bratislave znamenal, že by sa terajších 17 mestských častí pretransformovalo v rámci správy na päť okresov.

Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, prípadne realizácia usporiadania samosprávy podľa konceptu Veľké mesto, v rámci ktorého by sa k Bratislave pridružili satelitné obce patriace pod okresy Pezinok, Senec a Malacky.

(TASR)