VIDEO a FOTO: V Petržalke dnes od rána čistili Chorvátske rameno: Aký rôzny odpad potápači vylovili?

Zdroj: NC

Petržalka už vyše 20 rokov v jarných mesiacoch organizuje čistenie brehov a vody Chorvátskeho ramena. Dnes ráno odštartoval spolu s dobrovoľníkmi starosta Vladimír Bajan čistenie Chorvátskeho ramena. Pozrite si, ako prebiehalo čistenie v jeho najznečistenejšej časti a čo všetko potápači našli.

„Petržalka už vyše 20 rokov v jarných mesiacoch  organizuje čistenie brehov Chorvátskeho ramena a dna Veľkého Draždiaka. Na to potom nadväzuje Týždeň čistoty, ktorý organizujeme nielen na jar, ale aj na jeseň. Do všetkých týchto aktivít zapájame aj obyvateľov Petržalky a treba povedať, že každý rok sa ich počet zvyšuje. Navyše si Petržalčania zvyknú robiť aj individuálne brigády v okolí svojich domov. Náš miestny úrad im poskytuje vrecia na odpad a na požiadanie vieme pomocou nášho podniku verejnoprospešných služieb vyzbieraný odpad aj odviezť. Pre zaujímavosť vlani sme na jar obyvateľom vydali 347 kusov vriec a Petržalčania vyčistili 8 lokalít. Na jeseň to potom bolo 6 lokalít a Petržalčanom sme vydali 80 vriec,“ zahájil čistenie petržalský starosta Vladimír Bajan.

Tradične sa na tomto čistení podieľajú petržalskí seniori, školáci, zamestnanci miestneho úradu, chodia aj niektorí poslanci a ostatní Petržalčania.  Dovedna to vlani bolo takmer 200 ľudí, tento rok sa ich dopredu prihlásilo 160.  Petržalka na čistení veľmi úzko spolupracuje s potápačmi z OCTOPUSU a so Slovenským  vodohospodárskym podnikom. Potápači tento rok čistili posledný úsek ramena  od Dolnozemskej smerom na koniec. K dispozícii mali aj čln, na ktorý dostali od mestskej časti dotáciu. V nedeľu budú čistiť dno Veľkého Draždiaka, konkrétne zátoku vedľa školy na Tematínskej.

Zdroj: NC

​

Zdroj: NC

​

Zdroj: NC

​

Zdroj: NC

​

Zdroj: NC

​„Chorvátske rameno je vzácne prírodné centrum Petržalky. To, že sa tu darí rastlinám a živočíchom, svedčí o tom, že voda je tu naozaj čistá. V oblasti Chorvátskeho ramena zistených 12 druhov chránených a ohrozených druhov rastlín a 7 chránených a 6 ohrozených druhov živočíchov, registrovaných v Červenej knihe. Sú to predovšetkým obojživelníky, ale aj bobor a vydra a korytnačky. Rastie tu napríklad aj kriticky ohrozené lekno biele, ktoré potrebuje naozaj čistú vodu. Na brehoch vidieť jašterice či užovky. Čo sa týka biologického odpadu, najväčším problémom pre Chorvátske rameno predstavujú trávnaté porasty, trstina a odumreté vodné rastliny, ktoré zanášajú dno a spôsobujú úbytok kyslíka. Čoraz väčším problémom je však kontaminácia spôsobená komunálnym odpadom. Aj preto má čistenie Chorvátskeho ramena pre život v ňom a okolo neho nesmierny význam,“ dodal Vladimír Bajan.

Boli sme sa osobne pozrieť do oblasti pri čističke odpadových vôd, kde končí úsek Chorvátskeho ramena, čiže je aj najviac znečistené. Spolok ochrancov vody OZ Octopus pravidelne už niekoľko desťročí čistí Chorvátske rameno v spolupráci s MČ Petržalka. "Nie je v našich silách čistiť celý úsek ramena, preto sa vždy zameriavame na najšpinavšiu časť ramena. Dnes čistíme časť pri čističke, ktorá je aj vyhlásená ako chránená oblasť. Odpad je vyťahovaný z dna a hladiny ramena," informoval nás Tomáš Rácz z OZ Octopus. Začiatok čistiacich prác najskôr prebehol na súši vedľa ramena, pretože tento odpad podľa jeho slov by aj tak skončil skôr či neskôr vo vode. 

Tím dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na čistení ramena, je zložený z profesionálnych potápačov a ľudí, ktorí lovia z člna. "V minulosti sa čistilo bez vodeodolných oblekov - skafandrov, čo spôsobovalo rôzne ekzémy, čiže sme museli pristúpiť k ochrane tela a pokožky, aby nebolo v kontakte s kontaminovanou vodou. Voda je v tejto časti taká špinavá, že je tu nulová viditeľnosť, potápači lovia odpad po hmate, " povedal ďalej Tomáš Rácz. V minulosti vylovili rôzne predmety z trestnej činnosti, sanitu po rekonštrukciách kúpeľní, kuchýň- vane, umývadlá, wc, kovový odpad, lešenárske trubky či matrace. Je to všetko na ľuďoch, ako sa k odpadu postavia a nebudú vo veľkej miere znečisťovať.

Niektorí obyvatelia sa ale sťažovali, že rákosie v Chorvátskom ramene je príliš bujné a že by ho bolo treba pokosiť. Vodohospodári, ktorým starostlivosť o rameno prislúcha, však upozornili, že je to prirodzené prostredie najmä pre vtákov, ktorí si práve v rákosí stavajú hniezda. Čiže, pokosiť ho je možné až po skončení  času hniezdenia.

Bratislava patrí k najzelenším mestám v Európe. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila holandská online cestovná kancelária TravelBird, sa spomedzi 50 skúmaných miest Bratislava umiestnila na treťom mieste najzelenších miest. K tomuto hodnoteniu prispieva aj Petržalka, svedčia o tom názory samotných obyvateľov, ale aj návštevníkov Petržalky.

(TS, ncuki)